Za Júliusom Binderom

Vážené
smútočné zhromaždenie na poctu vzácneho človeka, úprimného národovca a vlastenca,
vzorného kresťana, vynikajúceho vodohospodára a staviteľa inžiniera Júliusa
Bindera.

         S
vedomím, že zármutok a bolesť – zvlášť nad stratou takého výnimočného
a pre jeho blízkych aj celý slovenský národ v mnohom nenahraditeľného
človeka – slovami vyjadriť nemožno, aspoň stručne spomeniem mnohostranný prínos
tejto obdivuhodnej osobnosti, ktorá významne ovplyvnila novodobé slovenské
dejiny a aspoň časť toho najhlavnejšieho, čo sa natrvalo zapísalo do pamäti
generácie obnoviteľov slovenskej štátnej samostatnosti, v ktorej popredné
miesto inžinierovi Júliusovi Binderovi – ako kľúčovej dejinotvornej osobnosti –
bez akýchkoľvek pochýb zaslúžene patrí.

          Hoci odišiel z nášho sveta,
zostáva súčasťou nášho života. A to tým najvzácnejším, čím sa človek môže
zapísať do vedomia ľudí aj svojho národa. Inžinier Július Binder, náš priateľ,
priaznivec, spolupracovník a spolubojovník, člen Spoločnosti slovenskej
inteligencie KORENE a Stálej konferencie slovenskej inteligencie Slovakia plus
a ich Rady osobností, prísažný člen a Čestný predseda obnovenej SNR ako
„Parlamentu cti a svedomia národne uvedomelej slovenskej inteligencie“ bol
a zostáva našim trvalým vzorom.        

          Vzorom v mnohom, predovšetkým však ako
vzor úprimnej a hlbokej ľudskosti, ktorú rovnako štedro ako nezištne
prejavoval voči tým, ktorí potrebovali pomoc. Či to bola osoba alebo napríklad
KORENE či slovenský národ. Celý jeho život bol dôkazom toho, že aj
v súčasnej až neľudsky drasticky odľudšťovanej dobe, ten povestný „dobrý
človek ešte žije!“ Preto aj jemu – za celoživotnú misiu dobra – patria slová
rozlúčky písané obdivom k dedičstvu tejto čoraz potrebnejšej charakteristiky
človeka.

                                                                   
DEDIČSTVO

Keď
nastane ticho / a nádeje navždy / odprevadia telo / ktoré dotrpelo…

Keď
navždy prestane / slúžiť požičané / -myslieť um / spievať krv / srdce búšiť…

Po
dobrom človeku / ako večné svetlo / v našich tmách zostane / -tiché teplo
v duši…

           Hlavným profesionálnym zameraním inžiniera
Júliusa Bindera bolo to nevyhnutné a pre každý živý organizmus najnenahraditeľnejšie
ako conditio sine qua non Života – voda. Aj v tejto oblasti sa stal vzorom
vysokej odbornosti, náročnosti, tvorivosti, spoľahlivosti, cieľavedomej
vytrvalosti aj rozvážnej odvahy s mimoriadnou schopnosťou riešiť tie
najzložitejšie úlohy a čeliť– čestne a úspešne čeliť– neraz mnohonásobnej
presile zákerných útokov na jeho osobu a dielo. Svoju mimoriadnu osobnú statočnosť
nespočetnekrát dokázal najmä pri presadzovaní, budovaní  a obhajovaní Sústavy vodných diel
Gabčíkovo – Naďmaroš, za čo sa stal – doslovne  a oprávnene – národným hrdinom!

           Jeho rázne, dnes už legendárne „SYPTE!“, pri prehradzovaní Dunaja na slovenskom území Variantom C, dalo všetkým – doma v Slovensku aj v zahraničí – jasný a jednoznačný signál, že Slováci sa rozhodli prevziať svoj osud znova do vlastných rúk. Tento symbolický aj faktický „zvon odvahy a statočnosti“ odzvonil starým pomerom a „prvou stavbou slovenskej zvrchovanosti“ začal novú éru. Nadchol tým celý národ a motivoval  slovenských poslancov k ďalšiemu významnému obdivuhodnému činu – k schváleniu ústavného zákona o rozdelení federácie, nezvratnému politickému aktu  priamo vedúcemu k znovuzískaniu našej národnej slobody obnovením slovenskej štátnej samostatnosti!

           Chyba aj škoda, že vtedajšie
politické špičky nevyužili jeho čestne získanú celonárodnú autoritu a Július
Binder– hoci to KORENE navrhovali – nebol kandidátom na prezidenta. Bol by nielen
dobrým prezidentom SR, ale aj slovenským prezidentom. Veď Slovákom získal
ocenenia od svetových odborných autorít a vytvoril hodnoty slúžiace na prospech
celej slovenskej spoločnosti aj mnohých budúcich generácií. Túto chybu, žiaľ, už
nenapravíme. Čo však môžeme a mali by sme urobiť?

           Odkaz a vzor ľudských, občianskych
aj profesionálnych postojov inžiniera Júliusa Bindera je taký monumentálny, že
si zaslúži, aby sme v ňom pokračovali. A pokračovali s takým
nasadením, presvedčením, odhodlanosťou, zodpovednosťou, odvahou, rozhodnosťou
a vytrvalosťou ako to on svojim životom a dielom dokázal.

            Odchádza posledný z veľkej
trojice morálnych štítov Združení slovenskej inteligencie KORENE v doslova
hviezdnej zostave Milan Rúfus, Ladislav Ťažký, Július Binder. Z nášho
sveta odchádza, však zostáva s nami žiť. Stal sa – aj pre jeho oponentov –
 trvalou súčasťou života celého
slovenského národa. Súčasťou, na ktorú môžeme byť všetci oprávnene hrdí. Zároveň
aj vďační. Máme byť za čo! 

 Symbolmi života inžiniera Júliusa Bindera sa
stali pojmy Statočnosť a Hrádza, ktorými vždy verne chránil záujmy nášho národa.
Poďakujme sa mu a rozlúčme sa s ním veršom z básne, kde tieto hodnoty
splývajú do takej nerozlučnej jednoty aká trvalo charakterizuje jeho výnimočnú
osobnosť

HRÁDZA

Zasvätil život

svojmu  národu

sile a kráse vody…

Cez hrádzu

prajnej ľudskosti

-neprejde kvapka zloby!

Pred majestátom cti

sa hady v prachu plazia…

Statočný človek

bol a bude vždy

-tá najpevnejšia hrádza!

Takého
sme Vás, pán inžinier Július Binder poznali a takého si Ťa, milý náš druh
Julko – zapamätáme!

Vďaka
Ti a trvalá česť Tvojej svetlej pamiatke!

                                                                      Za Združenia slovenskej inteligencie KORENE Viliam Hornáček

Bratislava 26. júla – 3. augusta 2021P