Vďaka nositeľom Nobelových cien

6. 10. 2021, Prof. J. Husár, Bratislava

Zvolil som si zvláštny nadpis mojej úvahy. Vnukol mi ho článok v novinách o najnovších nositeľoch Nobelovej ceny za fyziológiu. Ale mne pomôže, aby som pripomenul dnešným politikom Slovenska a aj EÚ, že máme nositeľov Nobelových cien aj v ekonomickej vede. Človek vníma svet zmyslami – vidí, či vonku svieti svetlo, či pri prechádzke po pláži cíti pod nohami mäkký piesok – píšu spomenutí nositelia. Títo vedci našli receptor, ktorý reaguje na chlad. Objav receptora odhaľuje, ako vnímame svet okolo seba a prispôsobujeme sa mu. To musíme robiť aj v ekonómii, – toto musia vedieť aj politici.

Analogické „receptory“ má aj ekonomická veda – je to systém národných účtov a input/output tabuľka. Po namáhavom štúdiu a hľadaní S. Kuznets objavil súvislosti ekonomických tokov v ekonomike. Po roku 1965 ich intenzívne využívala EHK na komparáciu krajín, ich ekonomickej výkonnosti. Píšem o tom preto, lebo španielska ministerka hospodárstva N. Calviňo povedala (SME, 6. 10. 2021): „Potrebujeme koordinovanú európsku odpoveď“ a vyzvala EK, aby „podnikla rozhodné a naliehavé opatrenia na riešenie tohto problému“ (rastúce ceny energií) „je načase pozrieť sa na európsky energetický trh“. Mňa to prekvapilo. Konečne tak hovorí politik. Z hľadiska ekonomickej vedy je to banálna vec. Máme totiž eurokomisára pre energetiku. Ten o tom nevedel? Musel to povedať predstaviteľ vlády? Nemôžem nenapísať, že jadrom ekonómie je preniknúť do ekonomickej reality a to môžeme iba cez porozumenie pojmov (úver, úrok, ekonomická politika) a vzťahov, napr. národný príjem – dane = výdavky obyvateľstva + úspory, matematicky Y – T = C + S. Je na čase pozrieť sa na ekonomické poznatky. Spomenutú rovnicu musí mať v hlave minister financií a ustrážiť uvedenú rovnosť. Ba aj politici ju musia ovládať ako malú násobilku.

To, čo povedala španielska ministerka hospodárstva (škoda, že nie p. Sulík), jej zmysel má svoj obraz v ekonometrickej rovnici leontievovského modelu. Nižšie ukážem iba jednu významnú maticu, tabuľku, ak by sme uvažovali o viacerých regiónoch. Slovenskí ekonómovia sa opreli o nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu V. V. Leontieva, o jeho input/output tabuľku a využívali ju. Obohatili ju, lebo ju preformulovali na dva regióny – ČR a SR. Pred 20 rokmi som ju všeobecne naformuloval a publikoval v angličtine. Ako vidieť v tabuľke 2, má 2 regióny. Čitateľovi stačí si osvojiť iba logiku, nie detaily.

Ak si pozrieme stĺpce, máme tam dva regióny a ak si pozrieme riadky, aj tam sú dva regióny (ČR a SR). Každý región má 3 odvetvia (poľnohospodárstvo, energetika, obchod), teda 3 rovnice. Pre oblasť energetiky by sme však mohli naformulovať rovnice pre plyn, ropu, uhlie, či elektrickú energiu. V ľavom hornom rohu je výraz súčinu dvoch čísel b a g s indexami. Ak by to číslo bolo 0,295, treba mu rozumieť, treba ho interpretovať, umožní to obsah b a g. To by mali vedieť tvorcovia hospodárskej politiky. Tých čísel je 36 a preniknúť do ekonomickej reality tohto ekonomického systému môžeme ozaj iba cez porozumenie všetkých uvedených pojmov a vzťahov. Tu pripomeniem výrok La Rochefoucaulda: „Pravda nespôsobuje vo svete toľko dobra, koľko zla v ňom spôsobuje jej zdanie“. Verím, že z tabuľky 2 čitateľ vidí, že ekonómia je veda – totiž isté, evidentné a zrozumiteľné usporiadané poznanie vecí (faktov) získané logickou cestou a nie súhrn neistých domnienok, pochybných špekulácií a od iných ľudí prevzatých nedoložených faktov, čo práve robia naši politici (urobíme to tak ako v Čechách – čo je zle), ale aj politici EÚ. Z tabuľky 2 vidíme, že odvetvie 2 (energetika) vplýva na všetky odvetvia v oboch regiónoch a to veľmi sofistikovaným spôsobom, je tam veľa interdependencií. To človek nerozlúšti iba uvažovaním, musí mu pomôcť ekonometria a matematika. Ak by boli všetky matematické výrazy vyjadrené číselne, čitateľ by mal detailný obraz o tom, ako funguje ekonomika, mal by zrkadlo. Leontiev to naformuloval takto: X = (I – A)ˉ¹Y. Je tam aj rovnica peňazí a aj rovnica využitia energie. Vďaka nej vieme, že ak sa zvýši Ms povedzme Y23 uvedená maticová rovnica dá odpoveď čo sa nutne stane vo výrobe energie, ako sa zmení, teda aké bude X29. Vďaka zákonu kolobehu peňazí a input/output analýze mali politici vedieť, že ekonomiky EÚ čaká pohroma.

Ako som už viackrát napísal, ECB (M. Draghi) do tohto komplexu (27, či 28 krajín) neodborne zasahovala, keď mesačne vtláčala do ekonomík EÚ masu peňazí rovnú cca nášmu ročnému HDP. Čitateľ iste pozná Ohmov zákon napätie = intenzita x odpor. Analogický je vzorec kolobehu peňazí Ms= peňažný multiplikátor x monetárna báza. Ak sa zvyšuje ľavá strana rovnice (robila ECB), musí sa zvýšiť aj pravá. A kritickým je peňažný multiplikátor. Dnešná naša ekonomická veda ho ignoruje. Treba si uvedomiť, že spor o ekonomickú vedu (naši politici) je sporom o spoločnosť. Dnes ekonómia akoby stratila právo na detail. Ekonómia v rukách politikov sa stala nástrojom zotročenia – presadzovanie minimálnej mzdy. Ľudia nestratili dôveru v ekonómiu, ale stratili dôveru v zvady politikov o rozpočte či inom, čo neprispieva k ekonomickému poznaniu. Politici nepoznajú ekonomický jazyk – Miklošova rovná daň. Nastala deštrukcia ekonomického myslenia ba aj paranoja, kde je už všetko naopak a zločiny už nepáchajú iba zločinci, ale aj súdnictvo a polícia. Politici, neznajúc ekonómiu, sa nezaoberajú spoločnosťou, ale iba svojimi egoistickými trikmi. Politici sa pohybujú iba na periférii ekonomickej presnosti, ktorú mimoriadne žiada ekonomická veda vďaka Leontievovi a iných nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu. Dá sa tá presnosť pred politikmi chrániť? Porušenie Ohmovho vzťahu sa prejaví ihneď. Nedodržanie vzťahu kolobehu peňazí až po 10 rokoch. Dovolím si čitateľovi pripomenúť, ako sme pred pár rokmi zachraňovali Grécko (EÚ nemala rada Varoufakisa, ministra financií Grécka a tak pozíciu musel opustiť). Dnes máme krízu aj my. Neplatí tvrdenie, že z národnej krízy do európskej krízy a to hlavne preto, že tí, ktorí nás vedú, nevedia neovládajú ekonomické zákony a hlavne nemajú bázické ekonomické poznatky nositeľov Nobelovej ceny.

Záver. Verím (Predpokladám), že čitateľ po mojom krátkom objasnení hneď chápal zmysel a aj účel tabuľky 2, a tým aj podstatu a zobrazenie ekonomiky v komplexe krajín. Zistil, že tvorca hospodárskej politiky – ak má poznatok – vie vopred dôsledky zmeny na ekonomiku. A trochu nadnesene: bude s ekonomikou – jej ekonomickým strojom – vedieť pohnúť, znefunkčniť ho, a teda ho „pokaziť“. Verím, že som zvýraznil aj to, že človek chápe aj nehmotné veci o ekonomike, podstatu a vzťahy (nielen ako funguje hmotný bicykel) a zmocnil sa toho, ako zabezpečiť fungovanie toho systému. Či inak, ekonómia je veda, ako sa človek a národy starajú o udržanie a zlepšenie svojho života (poznatkami). Ba musím povedať, že ono to už nefunguje tak, ako povedali nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu, ba ani tak, že keby sa vo vláde vymenili „zlí a nerozumní“ za „dobrých a múdrych“ politikov, že tí by už automaticky priviedli štát k prosperite (objavili sa už názory). Nositeľov Nobelových cien za fyziológiu budú ignorovať?