piatok, 29 marca, 2024
spot_img
ÚvodCOVID-19Vakcíny a Slovensko

Vakcíny a Slovensko

Pozorovanie „prvotného antigénového hriechu“ (PAH) sa udialo pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál prepísať všetko, čo vieme o tom, ako imunitný systém reaguje na infekcie. Výraz „prvotný antigénový hriech“ (PAH) bol vybratý cielene. Jeho podobnosť s „prvotným hriechom“  nie je vôbec náhodná. Pre vysvetlenie – antigén je všetko, na čo imunitný systém reaguje a voči čomu vytvára imunitnú odpoveď. Môže to byť bielkovina (napr. „vajcový bielok“, polysacharid, „malá molekula“ (napr. penicilín)).

Výskyt PAH bol pozorovaný pri viacerých závažných infekčných ochoreniach, u človeka a u zvierat. Ako príklad spomenieme chrípku a horúčku dengue. Základom toho, čo vieme o infekcii (vírusmi) je to, že pri prvom kontakte náš imunitný systém vytvorí protilátky, ktoré sú namierené proti infekčnému agens – v tomto prípade proti vírusu. Ak sa daný vírus objaví znovu, protilátky (ktorých hladina sa medzitým, po skončení infekcie znížila) sa rýchlo doplnia a vírus zneškodnia. Hovorí sa im vírus neutralizujúce protilátky. To všetko vďaka imunitným pamäťovým bunkám, ktoré si vírus „zapamätali“ a sú pripravené rýchlo protilátky pripraviť. Imunitný systém  reaguje doslova bleskovo a vírus „má po chlebe“.

Toto je aj princípom očkovania proti infekčným chorobám. Infekciu nemusíme prekonať (pre časť populácie by mohla byť smrteľná), ale  imunita proti nej je „uložená“ v systéme pamäťových buniek imunitného systému. Všetko je v poriadku dovtedy, pokiaľ je po druhýkrát pôvodca ochorenia identický (má úplne rovnaké antigény) ako ten, ktorý infekciu vyvolal prvýkrát.

Ale!!! V prípade, keď vírus pri druhej infekcii má len drobnú zmenu v určitom antigéne (odborne sa tomu hovorí nepatrná variácia epitopu), potom príde  PAH. Pamäťové bunky si pamätajú  prvú infekciu s prvým, „originálnym“ antigénom. Imunitný systém na základe svojej pamäte sa jednoducho „rozhodne“, že použije do boja proti druhej infekcii už uloženú, zapamätanú informáciu. Pri takej maličkej zmene „usúdi“, že to bude stačiť. Teda namiesto prácneho budovania novej  imunitnej odpovede, použije tú  starú, zapamätanú. A hriech je na svete.

Na základe PAH (a vlastnej „lenivosti“) imunitný systém vytvorí síce veľa, veľa protilátok, ktoré sú a priori neúčinné. Vírus (presnejšie niektorá, či viaceré z jeho bielkovín, z ktorých sa skladá) s nepatrnou variáciou epitopu ukáže dlhý nos. Je to spôsobené tým, že  vyrobené protilátky nie sú schopné vírus zneutralizovať, resp. ho neutralizujú len slabo. Galiba je na svete. Pod galibou rozumieme ťažší až smrteľný priebeh ochorenia, ako bolo to predchádzajúce, prvotné.

V prípade vakcín platí, že ak imunizujeme len proti jednému kmeňu vírusu, alebo len jednému epitopu a vírus/epitop sa po čase zmení, tak imunitný systém nie je schopný adekvátnej sekundárnej odpovede.

Pre zhrnutie: Ak sa po prvotnej infekcii objaví druhá a vírus je ten istý (antigénne a epitopovo nezmenený), tak je dobre. Jeho likvidácia sa uskutoční pomerne rýchlo a je „vymaľované“. V prípade, ak sa vírus aj jemno-jemnučko zmenil, tak môžu nastať dve situácie – neúčinné protilátky ešte zhoršia priebeh ochorenia (PAH), alebo nastane úplný „nezáujem“ zahlteného imunitného systému (anergia). V oboch prípadoch s vážnymi dôsledkami  pre pacienta. Existuje aj ďalší fenomén. Ide o následok syntézy slabo účinných protilátok (teda PAH), ktoré sa syntetizujú pri  druhotnej infekcii. Pri akom takom pokuse o neutralizáciu vírusu nastane paradoxná situácia. Vytvorené protilátky ho nezneutralizujú, ale, a to je ten problém, umožnia jeho vstup do buniek, do ktorých by sa „normálne“ nedostal. Tento fenomén sa nazýva zhoršenie infekcie závislé na protilátke (antibody-dependent enhancement, ADE).

Tu  pozorujeme poškodenia orgánov, ktoré pri prvotnej infekcii nikdy poškodené nebývajú, napr. poškodenia srdca, pľúc, pečene alebo obličiek. Štandardný graf úmrtnosti pri chrípke má tvar písmena U. Na ľavom ramienku je úmrtnosť tých najmladších – detí a dojčiat. Na pravom ramienku je úmrtnosť tých starších – ľudí nad 65-70 rokov. Táto krivka sa pri pandémiách (v závislosti na čase v akom po sebe prebiehajú) mení na krivku tvaru písmena W. Ten nepekný stred W je úmrtnosť mladých ľudí okolo 35-40 rokov. Teda tých, ktorí sa už (kedysi) s vírusom chrípky stretli. A u tých, ktorých imunitný systém je v tomto veku „najmocnejší“. Je to tak „vďaka“ PAH a ADE.

Prečo o tom píšeme? Pokusy vytvoriť vakcíny proti chrípke, hepatitíde C, vírusu HIV, dengue a najnovšie proti koronavírusu teda RNK vírusom, boli, sú  a (asi) aj budú neefektívne. V súčasnosti vo svete rezonuje „koronakríza“.  V princípe existuje šesť kandidátov na vakcínu proti CoV: Vakcína na základe vírusového vektora (obyčajne sa ako vektor používa adenovírus), DNK (RNK) vakcína, tzv. subjednotková vakcína, vakcína na báze  nanočastíc, vakcína na báze inaktivovaného celého vírusu a vakcína na báze oslabeného živého kmeňa vírusu. Nechajme teraz bokom obsah  zloženia vakcíny (stabilizátory, pridané látky, atď.). Bezpečnosť  genetickej (DNK/RNK) vakcíny je pre človeka otázna.

Doteraz nebolo použitie takejto vakcíny v humánnej medicíne schválené, pretože nikto nie je schopný predpovedať, čo sa stane, keď sa do genetického systému človeka dostane iná, cudzia genetická informácia. A práve DNK/RNK vakcíny sú tou  cudzou genetickou informáciou. Nie je známy ďalší osud cudzích génov, nie je jasné ako dlho sa v ľudskom organizme budú nachádzať, či nebodaj sa (náhodne alebo selektívne) nezabudujú do ľudského genómu. So všetkými následkami, ktoré  nie sme schopní predvídať. Ale to sme mierne odbočili. Všetkých šesť druhov vakcín má jediný cieľ – vytvorenie protilátok proti bielkovine, či bielkovinám vírusu.  A tu prichádza na scénu PAH a ADE. V prípade vzniku PAH stačí, aby sa vírus mierne zmenil – zmutoval. A to RNA vírusy (vrátane koronavírusu)  robia  veľmi „rady“. Na rozdiel od DNA vírusov, mutujú jedna radosť.

Ako bolo spomenuté vyššie, už pri malej zmene antigénu imunitný systém človeka bude syntetizovať málo účinné protilátky, ktoré „nový“ (teda  zmutovaný) vírus nebudú schopné zneutralizovať. Zároveň sa pridá ADE. To znamená, že málo účinné a málo efektívne protilátky len čiastočne obalia vírus, pričom sú pohlcované (fagocytované) fagocytmi (väčšinou sú to biele krvinky, najmä monocyty/makrofágy). Cirkus pokračuje dvomi smermi. Po prvé, fagocytované vírusy sa veselo množia v bunkách, ktoré ich pohltili, po druhé vírus mení svoj tropizmus. To znamená, že (v prípade CoV) vírus nenapáda hlavne bunky v dýchacích cestách, ale sa „vyšantí“ v bunkách, ktoré ho pohltili. Teda v monocytoch/makrofágoch. Samozrejme, spomenuté bunky si vírus „neponechajú“ len tak, pre seba. Roznesú ho všade, do celého organizmu, do miest, o ktorých by bez ADE ani nechyroval. Z patofyziologického hľadiska sa protilátky nasyntetizované po vakcinácii môžu na základe PAH a ADE aj po rokoch stať spúšťačom veľmi ťažkého až smrteľného priebehu infekcie pri niektorej z ďalších infekcií koronavírusom.

MUDr. Ján Lakota, CSc. 2. 12. 2020

- Podporte nás -

2 KOMENTÁRE

  1. Tak poradte co je pre pracujuceho seniora pred 70 kou najlepsie vakcinovat nevakcinovat alebo cakat ked ho to lízne ci to prežije bez ujmy alebo sa zmierit s tym cokolvek urobí ked si ho zubata vyberie tak ide

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň