Prof. J. Husár, Bratislava, 12/2/2021
Názov dnešnej úvahy mi vnukol priateľ, ktorý číta moje úvahy, a takto mi to už dvakrát napísal. Priznám sa, zamrzelo ma to. Prečo? Veď píšem o fungovaní ekonomiky, jej „stroji“, ktorý ju ženie, či má hnať vpred v prospech ľudí, ktorý na území daného štátu žijú.
V mojich poznámkach mám niekoľko zásadných otázok, či vlastne problémov, ktoré sú jadrom fungovania ekonomiky, čakajú na riešenie: Odkiaľ sa berie toľko nerovnosti? Trhy sú jedna vec a ekonomika je druhá vec. Dlh a peniaze. Štát, byrokracia a armády? Nerovnosť akoby ideológia živiaca samú seba. Cena verzus hodnota. Lidl a jeho úloha. Rozporuplnosti? Či všetko spomenuté je ekonomická symfónia života (eufemistickejšie)? Snažím sa ich pochopiť a aj opísať a publikovať.
Čitateľ si iste pamätá články aj o najvyšších predstaviteľoch EÚ ( J. M. Barroso), až to, žiaľ, človeka núti napísať, že strastiplná história EÚ je dôkazom zlyhanie ekonomickej politiky, založenej na idey, paradigme, že najlepším regulátorom ekonomiky je slobodný samospasiteľný trh. Hoc nás už veľakrát sklamal.
Verím, že čitateľ vie, že problémom EÚ a hlavne Európskej monetárnej únii som venoval viacero svojich úvah. Ani Francúzsko, ani Taliansko a iné krajiny nespĺňali podmienky vstupu do EMU. Dnes by som chcel podoprieť moje tvrdenia tým, že aj iní ukazujú do tmy, a to vedeckým príspevkom z internetového ekonomického časopisu Academia, s ktorým komunikujem už pomerne dlhú dobu.
Odvolám sa na odkaz: Dear Jaroslav Husar, You started reading the paper (začali ste čítať) „A radical and systemic approach to the crisis of the EMU„, ktorý napísal Thomas Fazi (Radikálny a systematický prístup ku kríze EMU). Chcem využiť jeho kvantitatívnu argumentáciu, pretože dáva čitateľovi veľmi jasný obraz o tom, ako EÚ neustrážila peniaze, ich dobre známe funkcie, resp. kolobeh peňazí. Nielen to, že financie neslúžia reálnej ekonomike, ale ju vlastne ničia. Verím, že čitateľ príjme použitie odbornejších novodobých ekonomických pojmov.
Th. Fazi nazval Európu pojmom „najpeňažnejšia“ na svete (ešte viac ako USA). Pozrime si to na konkrétnych údajoch. V EÚ máme viac ako 7 000 finančných inštitúcií a od roku 2014 riadia celkom 33 triliónov € aktív spolu ( z ktorých 23 triliónov € je v EMU). Táto čiastka sa rovná 235 percentám HDP celej EÚ. Na vrub 10 megabánk (0,1 percenta všetkých bánk) ide asi o 20 triliónov € (7 triliónov € v roku 2000), čo sa rovná 150 percentám z HDP celej únie. Ako hovorí EBF (European Banking Federation), bankový systém EÚ je „najväčším na svete, majúci konsolidované aktíva trikrát také ako systém USA, a takmer štyrikrát také ako Japonsko“. Zároveň však najrýchlejšie rastie vo vzťahu k HDP!
Tieto monštrá vystavujú ekonomiku Európy obrovskému systémovému riziku. Nielen to, že zlyhajú – sú obrovské a môžu sa dostať do veľkých ťažkosti, do rúk finančných trhov. Hodnota majetku v súvahe 30 a 15 najväčších bánk EÚ ( 800 biliónov €, respektíve 1,3 trilióna €) sú 14 či 23 krát väčšie ako rekapitalizačný fond (Single Resolution Mechanism) bánk EÚ. To už stačí.
Čiže bežnému človekovi je ozaj ťažké si predstaviť, ako by mohol fond zachrániť čo len jednu megabanku bez dodatočného nutného odvodu od európskych daňových plátcov. Odhadli, že rekapitalizačný fond bude potrebovať okolo 500 – 900 biliónov €, aby mohol poskytnúť životaschopný záchranný, ako sa teraz hovorí, balík bankovému sektoru v uvedenej výške. Ba aj inak, pokazený, ako hovorí Fazi, kolobeh medzi bankami a suverénnymi štátmi, ktorý, zdá sa, je vzdialený od nápravy, je jednoducho treba navýšiť z národných úrovní na európsku úroveň. Toto vykresľuje hranice ex post intervencie – a zdôrazňuje potrebu radikálnej reformy ex ante, ako napísal Fazi. Nechcem hovoriť o novom finančnom centre. Pre mňa bol spomenutý článok veľmi inšpiratívny, verím, že pre nikoho nie je provokatívny, je konštatačný. Ukázal ako to v EMU funguje.
Priam z neho srší odborná erudícia, ktorá mi v dnešnej našej ekonomickej literatúre SR chýba.
Na záver, milý čitateľ, to čo sa dialo v EÚ, si dovolím jednoducho ilustrovať našou skúsenosťou. Iste sa na to čitateľ pamätá. V roku 2010 slovenské médiá píšu o Vysokých Tatrách. Finančná skupina J&T na Štrbskom Plese zorganizovala veľkolepú akciu. Na zamrznutom jazere sa konal turnaj v konskom póle. V Tatrách sa vtedy zišla biznisová smotánka zo Slovenska aj Čiech. Hosťom, ktorých rozdelili na VIP a „ostatných“, finančníci z J&T ukazovali akosi predstavujú zábavu v slovenských veľhorách „na úrovni“.
Bola to vraj pomoc od otca, ale aj štátnej banky!
