Suverénna a demokratická SR v Európe (Súčasnosť a predstava budúcnosti)

Referát novinára Mateja Mindára na programovej konferencii združení slovenskej inteligencie KORENE, Devín, 23. 11. 2019.

Slovenská republika je už viac ako štvrťstoročie samostatným, suverénnym, demokratickým a sebavedomím štátom. Viac ako tisíc ročné úsilie našich predkov po vlastnej štátnosti sa naplnilo 1. januára 1993 ústavným rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej republiky na dva samostatné štáty. Svetové mocnosti prijali tento stav s pochodením a uznaním, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že vo veľmi krátkom čase sme sa stali členmi OSN, ako aj členmi ostaných svetových medzinárodných organizácií. Touto cestou chcem preto poďakovať všetkým tým, ktorí sa v tom čase prihlásili k odkazu predchádzajúcich generácii a dokázali pokojnou a ústavnou cestou vytvoriť predpoklady smerujúce k štátnej samostatnosti. Postupné sťahovanie Sovietskeho zväzu zo stredoeurópskeho priestoru vytvorilo akési mocenské vákuum, ktoré slovenskému národu umožnilo demokratickým spôsobom naplniť štátotvorný odkaz našich predkov. Vďaka postupnému nárastu sféry vplyvu západných mocností v hospodárskej a politickej oblasti, sa členstvo Slovenska v zjednotenej Európe stalo hlavným cieľom všetkých vlád. Napriek tomu sme zaplatili príliš vysokú cenu. V prístupových rokovaniach nám viaceré členské štáty často krát kládli neprimerané podmienky. Na ich príkaz sme museli zatvoriť mnohé slovenské cukrovary alebo vyradiť časť funkčnej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Do rúk zahraničných vlastníkov sa dostali strategické energetické podniky. V bankovom sektore sme bez väčších problémov umožnili veľkým zahraničným korporáciám nekontrolovateľným spôsobom uchmatnúť väčšinou ľahko zarobených finančných prostriedkov.

Prístupový
proces Slovenskej republiky sa skončil 1. mája 2004. Spolu s deviatimi
štátmi sa stala členom Európskej únie. Vstupom do tohto hospodárskeho
a politického spoločenstva sme automaticky museli odovzdať časť národných
kompetencií do rúk nadnárodných únijných orgánov.

Vo
veľmi krátkom čase všetky členské štáty postupne schválili nový text
zakladajúcich zmlúv v Lisabone. Lisabonská zmluva vytvorila
legislatívno-právne predpoklady na výrazné posilňovanie európskej úrovne
rozhodovacích procesoch. Zdôrazňuje lojalitu členských štátov k Európskej
únii a jej zahraničnej politike. Cieľom postlisabonského vývoja európskej
internácie je postupné oslabovanie posledných zvyškov suverenity členských
štátov. Mnohí bývalí a súčasní vrcholoví európski politickí predstavitelia
vidia budúcnosť spoločného európskeho priestoru v akýchsi „Spojených
štátov európskych“. Vývoj sekundárneho práva EÚ nám dáva za pravdu. Európska
únia už bola aktívna v mnohých oblastiach, pre ktoré Lisabonská zmluva
dodatočne vytvorila nový právny základ v oblastiach energetiky, služieb vo
všeobecnom verejnom záujme, cestovného ruchu, ochrany práv duševného
vlastníctva, civilnej ochrany alebo humanitárnej pomoci.Niektoré
nové právne základy v zmluve už predpokladajú činnosť Únie v oblastiach,
v ktorých doteraz nebola aktívna, ako je napríklad vesmírna politika,
šport, spolupráca správnych orgánov pri aplikácii práva EÚ, prevencia
kriminality alebo právna úprava osobných dokladov. Pomimo nových právnych
základov sa uskutočňuje nárast právomocí aj rozširovaním právnych nástrojov
stanovených v predchádzajúcich revíziách zakladajúcich zmlúv
v oblastiach azylovej, vízovej a prisťahovaleckej politike,
bezpečnostnej a obrannej politike, ochrane životného prostredia, súdnej
spolupráci v civilných veciach alebo vo verejnom zdraví. Z hľadiska
štátnej suverenity Slovenskej republiky sa ukazuje problematické nekontrolovateľné
rozširovanie právomocí Európske únie bez klasickej revízie zakladajúcich zmlúv
spojených s ich ratifikáciou v členských štátoch. Lisabonské znenie
počíta len s jednorazovým jednomyseľným rozhodnutím Rady EÚ a súhlasu
Európskeho parlamentu.

Faktické
začlenenie Charty základných práv EÚ k Lisabonskej zmluve predstavuje nový
ľudsko-právny pilier Únie. Je to jeden z príkladov ako sa Slovenská
republika a jej vnútroštátny systém mení a postupne nahrádza
regionálnym útvarom ako je Európska únia. Charta je jedným z príkladov,
keď legitimizuje akty Európskej únie netýkajúcich sa len fungovania spoločného
vnútorného trhu, ale zasahuje aj do oblastí ľudských práv a slobôd. Automaticky
prináša súdnu vymáhateľnosť práv v nej obsiahnutých. V medziach jej
pôsobnosti ju aplikujú súdy členských štátov, pričom hlavný priestor sa otvára
Súdnemu dvoru EÚ, prípadne Všeobecnému súdu Európskej únie. Politická
korektnosť sa stala jedným z kľúčových politických atribútov jej fungovania.
Svoj pôvod má predovšetkým v charaktere a obsahu právneho rámca
ľudsko-právnej dimenzie EÚ. Jej stratégiou je narúšať a oslabovať dlhodobo
a prácne budované ideové a hodnotové štruktúry, na ktorých stále tak
vratko stojí aj demokratická Európska únia.  Demokracia prestáva byť legitímnou vládou
väčšiny a ochrancom práv jednotlivcov. Stáva sa nástrojom na presadzovanie
žiadostivostí niektorých extrémistických nátlakových ľudských menšín
v podobe akýchsi „oprávnených“ kolektívnych ľudských práv. Jej nedeliteľnou
súčasťou je aj sporný multikulturalizmus,
podporovaný a presadzovaný dnes niektorými európskymi elitami ako dominantná
európska kultúra. Je všeobecne považovaný za ako akúsi náhradu niekdajšieho
marxistického internacionalizmu, ktorý sa prejavoval najmä v ekonomickej
rovine.

            Cieľom Slovenskej republiky musí byť
postupný návrat dôležitých právomocí späť do rúk členských štátov Únie.
K naplneniu tohto cieľa je potrebná zmena politických reprezentácií  v kľúčových členských štátoch ako
Nemecko, Francúzsko alebo Taliansko. Budúcnosť zjednotenej Európy je nič iné
ako spolupráca suverénnych a demokratických štátov na princípe rovný
s rovným s právom veta. Preto hlavným záujmom všetkých slovenských
politických strán musí byť zachovanie našej suverenity. Nie je v záujme
Slovenska nekonečné odovzdávanie našich výlučných kompetencií nevoleným
bruselským byrokratickým inštitúciám. V prípade nástupu euroreformistických
politických reprezentácií v spomínaných kľúčových členských štátoch, musí
Slovenská republika podporovať kroky vedúce k návrtu väčšiny kompetencií
späť do rúk národných štátov.  Ďalším
nevyhnutným krokom je ukončenie znevýhodňovania malých členských štátov. Ako
hrdý národ musíme suverénne vystupovať medzi európskymi i svetovými politickými
reprezentáciami. Naša geografická poloha nás stavia do pozície akéhosi mosta
medzi východom a západom. Využime to. Snažme sa vytvárať korektné
 priateľské a hospodárske vzťahy so všetkými európskymi štátmi bez
ohľadu na ich politické a hospodárske smerovanie. Apelujme na dodržiavanie
medzinárodného práva. Budujme priateľské vzťahy so všetkými našim susednými
štátmi. V našom záujme je zachovanie kresťanskej Európy slobodných
národov.

Bratislava, Devín,
23.11. 2019