Slavimo slavno Sloveni – Slávme slávne Slovania

18. 8. 2021PhDr. PaedDr. Peter Grečo, PhD.,

„Počujte, čo vám vlastný rozum hovorí, počujte všetci, celý národ sloviensky, počujte Slovo, od Boha vám zoslané.“ (Sv. Konštantín: Proglas)

Do povedomia širšej verejnosti sa dostávajú aktivity Živého múzea slovenskej a slovanskej identity vo Vyšnom Slavkove. Vzkriesiť vnútorné procesy aj v našom národe je naliehavá výzva formulovaná Nikolajom Berďajevom, pred ktorou stojíme, hľadiac na krátke výslnie aktivít kráľa sv. Rastislava kooperujúceho s misiou sv. solúnskych bratov. Rovnako hľadiac na naše dejinné „pasivity umenšovania“, ktoré postihli náš národ po hanebne zmarenej byzantskej misii. „Panslavistický farár“ Donát Čarnogurský aj tento rok zorganizoval dve podujatia: oslavu príchodu Sv. Konštantína a Metóda 5. júla a predtým „Malý deň víťazstva“ 9. mája ako spomienku na ukončenie doposiaľ najväčšieho genocídneho ťaženia proti Slovanom.

Zo zvolania „dedičstvo otcov, zachovaj nám Pane“ ostáva zmysluprázdna fráza opakujúca sa z kazateľníc a rečníckych pultov. Trpké slová proroka Izaiáša, ktoré zopakoval aj Ježiš z Nazareta: „Pretože sa mi tento ľud približuje svojimi ústami a svojimi perami ma ctí, srdce si však vzďaľuje odo mňa, takže je ich bázeň ku mne naučeným ľudským príkazom“ (Iz 29,13) zaznievajú dnes s novou vážnosťou, keď sa rozhoduje o bytí a nebytí tohto nášho národa, ktorý kedysi bol jadrom, ideovým a mocenským strediskom Veľkomoravskej ríše ako protiváhy temnému germánskemu prometeovskému živlu. „V dnešnej dobe slovo národ alebo vlastenectvo zaniká a mnohí ľudia už nemajú žiaden zmysel ani vzťah k vlasti“, povedal v príhovore na Cyrilo-metodskej slávnosti miestny farár a pokračoval: „Cyril a Metod nám doniesli také dary, aké si nevieme predstaviť, aké iné národy nemajú“. Donát Čarnogurský varoval pred deštrukčnými procesmi, ktoré s novou silou povstali voči nášmu národu pod dymovou clonou tzv. pandémie: „Sú veľké vplyvy zvonku zničiť slovenský národ, ale aj zvnútra, skrze ideológie, klamstvom. Nemá kto povedať, že cisár je nahý. Tí, ktorí vedú slovenský národ, sú politické karikatúry, sú v rukách iných.“

Sociálne inžinierstvo revolúcií a politických „izmov“

Kde hľadať prameň týchto deštrukčných síl, ktoré ničia nielen náš národ, ale aj samotného človeka utváraného kresťanskou náukou? Od čias skazonosnej francúzskej revolúcie v roku 1789, ktorú zorganizovala slobodomurárska sekta, je s pojmom národ, či ľudom zahrávané v aréne politických hier, ktorých „pravidlá“ sa ustavične menia počas „hry“. Voči údajnému „temnému stredoveku“ pyšní dedičia ateistických osvietencov, popierajúci univerzálny poriadok daný zhora, skúšajú nastoliť svoje usporiadanie spoločnosti a sveta. Západná civilizácie je tak vyše 200 rokov v pokusnom laboratóriu politických inžinierov vždy pod novými a klamlivými heslami. Po  záhadnom zrútení dvoch mrakodrapov svetového obchodného centra tento experiment „vývoz demokracie“ pod vedením Spojených štátov je bez maskovania šírený aj do iných civilizácií neľudskými metódami umocnenými technologickými vymoženosťami, eliminujúcimi straty na strane týchto exportérov smrti.

Kult rozumu po bratovražednom terore francúzskej revolúcie síce nahradil vratký kult občana a občianskej spoločnosti, ktorý sa pred našimi očami „protipandemickýcmi opatreniami“ rúca ako domček z kariet. Kult revolučného ľudu, proletariátu z ideológií komunizmu, rôzne podoby nacionalizmu romantickej éry, vyvrcholili nemeckým národným socializmom. Religiózny filozof Vladimír Solovjov, keď sledoval tieto predvádzajúce sa „izmy“ na konci XIX. storočia, prezieravo ich tituloval výstižným pojmom „zoologický nacionalizmus“. Rezultát Nikolaja Berďajeva napísaný pod dojmom hrôz importovania ideí komunizmu do Ruska židoboľševickou mašinériou je mimoriadne trefný: „Dokázali ste zviesť mnohých, pritiahli ste si srdcia pod maskou dobra. Toto prevracanie hodnôt, tento podvod a klam, začali ešte pred vznikom socialistického internacionalizmu vo vašom humanistickom pacifizme, liberálnom kozmopolitizme a slobodomurárstve.“ Tí istí hanobitelia Božieho poriadku pracujú metódou „klin sa vybíja klinom“: najprv nechajú skompromitovať pojem, či ideu národa: v mene nadčloveka a nadradenosti nemeckého národa boli v dvadsiatom storočí priemyselne likvidované iné národy. Druhým klinom je zdanlivo protikladná idea kozmopolitizmu, svetoobčianstva, vychádzajúceho z marxizmu, že proletár, teda v širšom poňatí človek lopotiaci sa o svoje živobytie v rôznych „izmoch“, nemá svoju vlasť, nemá svoj pôvod, tradície otcov, morálku, nemá svoj fyzický ani mentálny domov, v ktorom je skutočne ukotvený. Obeťou celého spektra týchto, rečou Berďajeva „poloosvietencov“, je teda osoba človeka, s človekom sa zaobchádza ako s vecou, jedinec je inštrumentalizovaný pre politické ciele, prítomnosť je obetovaná v prospech svetlej budúcnosti. Je hrôza pomyslieť, čo nás čaká v tomto poslednom apokalyptickom ťažení skrze čoraz väčší tlak na povinnú vakcináciu.

Francúzska, nacistická a komunistická revolúcia, a hlavne tá posledná implementovaná v liberalizme, najväčšom rozkladnom procese ľudstva (L. Hanus), pokračuje modifikovanou podobou v permanentnej revolúcii. Jej rafinovanosť je v tom, že cielene útočí nielen na individuálnu personálnu podstatu človeka deviantnou „morálkou“, ktorú identifikujeme ako gender a sodomské zvrátenosti, ale synergicky atakuje aj identitu kolektívu, pospolitosť, ktorej vonkajším vyjadrením a reprezentantom je národ. Umnému človeku je jasné, že rok 2015, keď multikulturalizmus – miešanie rás a národov, dostal „zelenú“ skrze násilie a programovú protizákonnosť. Spôsobuje rýchle metastázy na nezdravom organizme západnej civilizácie.

Pseudoelity a falšovanie dejín

Medzi kľúčové postuláty permanentnej revolúcie pod vedením liberálnej ľavice patria oslabenie národa, vykorenenie kolektívneho vedomia a snaha vymazať kolektívnu pamäť. Jedna z postáv Knihy smiechu a zabudnutia od Milana Kunderu hovorí: „Národy sa likvidujú tak, že sa im najprv vezme pamäť. Zničia sa ich knihy, ich vzdelanosť, ich história. A niekto iný im napíše iné knihy, dá im inú vzdelanosť a vymyslí inú históriu. Národ tak pozvoľne začne zabúdať, čím je a čím bol.“ Internacionalizácia vedomia a kultúry pomáha vybudovať akúsi mutujúcu mentalitu bez základu a smerovania. Atomizácia jedincov – individualizmus, ničí ľudskú individualitu.

Kaviarenská lumpeniteligencia (Ján Dudáš), dopĺňaná mediálnou prezentáciou dnešných šašov – hercov a celebrít sústredených v Bratislave, ktorá je podľa G. Murína „jediné elitotvorné miesto na Slovensku“, systematicky atakuje samé základy organického bytia Slovenského národa. Nie je to novým javom, veď to robia už od čias osvieteneckých salónov vydržiavaní politickými špičkami.

Relatívne novým javom po rozpade sovietskeho bloku je, že odhliadnuc od deformácií uplynulých politických zriadení, je súčasná správa našej vlasti v rukách cudzích, vlastizradných síl, ktorí ovládli kľúčové funkcie v správe verejných vecí. Dokonca bol obsadený úrad prezidenta agentom americkej politickej svojvôle, človeka hrubých spôsobov. Po ňom, s požehnaním arcibiskupa Zvolenského, ktorý je v takej miere katolícky ako je pronárodný, nastúpila na paródii liturgie v Dóme sv. Martina v Bratislave v lete 2019 do úradu jemná a pohľadná marioneta povolaná Sorosovými potentátmi. Opakuje sa známy biblický príbeh, keď Salome, dcéra Herodiady svojim tancom a na popud svojej matky získala od Herodesa Antipasa na mise hlavu Jána Krstiteľa (porov. Mt 14, 1 – 12). Táto nová „Sorosova Salome“ svoje angažmán v neprospech slovenského národa najnovšie predviedla udeľovaním štátnych vyznamenaní ľudom rovnakého razenia ako je sama. Ak na úlohu vyškoľovania elít záujmovej krajiny americkou mocou a ich nasadenie v domácej politike i čoraz väčšiu silu mimovládneho sektora pri oslabovaní národného života v postsocialistickom priestore poukazujú autori „na prokremeľskej propagande nezávislé“ Dejiny Ruska II., Slovensko je tristným príkladom.

Falšovanie dejín sa deje vzostupne, a to masmediálnou manipuláciou a zmenami kultúrnych vzorcov, kde je dôležité, aby ľudia zanechali zvyky, tradície a étos svojich predkov. Úspešnosť pri zavádzaní anglosaských návykov, hlavne amerických, uvrhol náš národ do konzumného ošiaľu a smelo môžeme zopakovať tvrdý pranier Berďajeva: „Váš životný ideál je ideálom zvierat!“. Zákernosť tejto politiky je v tom, že tento ľud, ktorý nevie rozlíšiť pravú ruku od ľavej, berie mediálne obsahy za pravdivé a média ako autoritu. Denník SME ponúka: „Slovensko si Slovanmi veľmi nepomohlo“ alebo „Slovania boli postrachom Európy“. Útok na národnú identitu nás neprekvapí od média, ktoré sa neštítilo propagovať legalizáciu pedofílie. V typicky postmodernej dekonštrukcii bol mediálny konzument opíjaný seriálom Slovania.

V zostupnom smere falšovania dejín prostredníctvom škôl, oportunistickými historikmi, spoločenskovednými šarlatánmi, editovaním učebníc, príručiek a vzdelávacích programov dochádza k mazaniu zvyškov národného a kresťanského povedomia. Pomyslená niť falšovania však siaha až ku koreňom našej svojbytnosti. Tu trpíme na rovnakú noetickú nemoc ako v prípade povery Darwinizmu, ktorá sa aj na katolíckych školách považuje za vedeckú nespochybniteľnú doktrínu. Slovania sú prezentovaní ako „zablatený národ“, ktorý sa na scéne dejín objavil sťahovaním v 6. storočí. Neučí sa, že podľa vzoru v Konštantínopole – najstaršej univerzity sveta, v ktorej pôsobil sv. Konštantín, bola vybudovaná aj škola hlaholská u nás na Devíne. Pripravil ju Sv. Rastislav, aby solúnska misia mala seriózne zázemie. Ak navštívime Devín, nič nie je o tom spomenuté, hoci boli viaceré archeologické výskumy. A tak sa zakryli aj tie najstaršie naše dejiny, čo je viditelné odnárodňovanie.

Pojmy Byzancia, byzantský, ktoré majú pre nás, žiaľ, obvykle exotický až negatívny význam hlavne kvôli úzkoprsej západnej interpretácii dejín. Liberálny establishment sa pochopiteľne sústredí na znevažovanie dedičov byzantskej idey – Ruska. Symptomatickým je potieranie významu Rusov v Druhej svetovej vojne, ich národnej sebažertvy a hrdinstvo. Zatiaľ čo renomovaný britský vojenský teoretik a historik Bazil Liddell Hart v Dejinách Druhej svetovej vojny vyzdvihuje chrabrosť ruského vojaka, súčasné Dejiny Ruska akademika Zubova, nemajú dosť pochopenia pre ruský fenomén a dokonca popierajú pojem „Veľká vlastenecká vojna“ a nahradili ho za „sovietsko-hitlerovskú vojnu“. Natalia Naročnickaja ukazuje na tento nebezpečný trend pozmeňovania histórie, zamlčiavanie historickej pamäti: „Vojnu proti Hitlerovi viedli Spojené štáty a Británia za univerzálne víťazstvo americkej liberálnej demokracie. Čiže nebojovali za to, aby sa Lotyši a Poliaci nezmenili na pastierov svíň a chyžné v službách árijských nadľudí“ (Rusko a jeho miesto vo svete). Nám radšej vyhovuje verzia o „boľševických vojskách“ na našom území…

Malý deň víťazstva

Pre zachovanie pravdy v pamäti národa Živé múzeum vo Vyšnom Slavkove v spolupráci s obcou organizujú 9. mája netradičné popoludnie: „Deň víťazstva“. V tento deň sme sa duchovne spojili s Moskvou a viacerými ruskými mestami, kde pripomínajú ukončenie Veľkej vlasteneckej vojny a zopakované podpísanie bezpodmienečnej kapitulácie tretej nemeckej ríše. Prekvapila ma hojná účasť, keďže samotná dedina má menej ako 300 obyvateľov. Prišli celé rodiny z okolitých obcí a miest, aj z Prešova z klubu vojenskej histórie.

Tohtoročné oslavy Dňa víťazstva boli v znamení 80. výročia začatia Veľkej vlasteneckej vojny. Táto vojna len národy vtedajšieho Sovietskeho zväzu stála životy približujúce sa k číslu 27 miliónov, nehovoriac o mrzákoch, zničených domovoch a infraštruktúry na Ruskej zemi. Na stene obecného úradu, ako je na Slovensku zvykom, je umiestnená pamätná tabuľa osloboditeľom obce Červenou armádou. Po stranách pamätnej tabule stáli štyria uniformovaní vojaci, dvaja z nich v historických uniformách pechoty Červenej armády.

Donát Čarnogurský po kladení venca sa prítomným prihovoril. Poukázal, že sa ak sa náš národ neobrodí v pravde, tak je otázkou, kedy súčasná hybridná vojna atlantických štruktúr v spolupráci s tretím sektorom a luzokratickým establishmentom a v korelácii so samotným dlhodobým odnárodňovaním, môže dosiahnuť vymazanie aj tejto časti histórie a postupné odstraňovanie pamätníkov osloboditeľom. Dojímavé bolo, že zhromaždeným ukázal vreckovú ikonu, pozostalosť po padlom ruskom vojakovi pri oslobodzovaní našej zemi. Kým milióny Rusov, Bielorusov, Ukrajincov a iných národov v tento slávnostný a pietny deň, pri spomienke na obete vojny – aj počas minúty mlčania na Červenom námestí, tak pietne akty na západnej Ukrajine narúšali mladí nacisti obvyklým pozdravom. V čase vzrastajúcej rusofóbie si pripomeňme motto z knihy Od Buzuluku do Prahy, kde generál Ludvík Svoboda píše: „Nikdy nezabudnite, ako ľahko sme slobodu stratili a ako ťažko a za cenu veľkého úsilia a veľkých obetí nášho a hlavne sovietskeho ľudu sme ju dobíjali naspať.“

Vykoreňovanie paradigiem, falšovanie dejín, mazanie kolektívnej pamäte a diktát tzv. politickej korektnosti, pochopiteľne nie je prítomný len u nás, je to jav zreteľne prítomný v celej západnej Európe, načo som prehľadne poukázal v diele Revolúcia, demokracia a masová kultúra. Preto platí varovanie Berďajeva: „Tá generácia, ktorá preruší všetky spojivá s národnou minulosťou, nikdy nedokáže vyjadriť ducha a vôľu národa.“

Pokus o genocídu na Slovákoch

Systematické ničenie národnej identity a morálky nie je posledným počinom od tvorcov nového svetového poriadku a ich služobníkov z radov domácich nositeľov moci. Hľaďme na udalosti v súvislostiach, medzi ktoré patrí žaloba skupiny odvážnych právnikov voči Slovenskej republike na Medzinárodný trestný súd v Haagu, zatiaľ čo naše súdy sú servilné vláde. Tiež si všimnime, že v slovníku nezastrašených občanov a v nezávislých médiách sa skloňuje slovo nacizmus: selekcia nezaočkovaných občanov, medicínske experimenty, zastrašovanie, kolosálna propaganda. Nemožno neprehliadnuť, že Bill Gates sa neraz vyjadril o premnožení populácie. Mlčanie o úmrtiach po očkovaní experimentálnou vakcínou je znepokojujúce. Súčasne nastupuje diktát ekologickej legislatívy.

Kde sú limity nacizmu? Už Ludvík Svoboda v citovanej knihe si prezieravo položil túto otázku. Menuje horiace stodoly s ľuďmi, vypálené dediny, ľudia nahádzaní v studniach s granátmi. Nacizmu, podľa generála, zo svojej podstaty nerobí problém skántriť nielen 360 tisíc ľudí, (obete vojny v Československu), ale obetovať aj 12 miliónov, čo bolo celé obyvateľstvo obnoveného Československa.

„Protipandemické“ opatrenia na Slovensku v porovnaní s okolitými štátmi indikujú, že verejná moc sa správa voči občanom so znakmi nacistického teroru. Stupňuje sa tlak na povinné očkovanie a ľudia sú už delení na „dobrých a zlých“. Strach a hromadná halucinácia sú dennou skutočnosťou. Naša vlasť počnúc celoplošným testovaním sa stala absurdným profylaktickým laboratórium.

Aktivity potentátov, masmediálne vykrytie naznačujú, že naša krajina bola spomedzi európskych krajín pokusne vybratá na veľký experiment tvorcov nového svetového poriadku. To, že sme prišli o národný majetok a stali sa pracovnou silou nových Hitlerovcov, ešte nenapĺňa všetky jeho idey Mein Kampfu, ktoré smerujú až k fyzickej likvidácii slovanstva.

Bez pomoci náboženstva, ak použijeme slovník Ladislava Hanusa, nemožno pochopiť celé toto dianie úpadku. Ak sv. Ján píše, že svet je v moci zlého (1Jn 5,19), ak je tu Solovjovom predpovedané vystúpenie antikrista v rúchu pacifistu, ekologického aktivistu a zanieteného ekumenistu, a ak tu máme neskreslené Fatimské posolstvo, tak náš čaká zápas nie s tými, čo chcú zničiť len telo, ale aj dušu človeka uvrhnúť do zatratenia (Mt 10, 28). Výber Slovenska na tento experiment môžeme vnímať ako dôsledok za zmarenú misiu Solúnskych bratov. Sv. Metod predpovedal kliatbu na národe v prípade, ak dôjde k sprenevere a jeho učeníci budú vyhostení (Pamiatka a život blaženého nášho otca a učiteľa Metoda, arcibiskupa moravského). Kliatba, prítomná v podobe servilnosti, poddajnosti Slovákov, ktorí sa nedokážu postaviť voči nespravodlivosti, strata osobnej sebaúcty a národnej hrdosti. A tak sme boli vybratí na veľkokapacitné vakcinačné jatky, žiaľ aj s požehnaním kolaborujúcich arcibiskupov, pretože našej povahe chýba niečo podstatné. Ruský filozof Ivan Iljin, keď hodnotil z emigrácie spoločnosť neskorej stalinskej éry, konštatoval, že z hľadiska morálneho je vlastenecká a náboženská úroveň Ruska tak nízka, ako nikdy predtým. Podobne môžeme súdiť aj o Slovensku, ktorého zvalcoval materializmus a závisť, a ktoré padlo aj intelektuálne, načo poukazuje Ján Dudáš v štúdii Máme vôbec elity na Slovensku? Takto oslabení bez skutočných vodcov môžeme meditovať nad knihou Nárekov: „My sme sa prehrešili, búrili sa, preto si neodpustil. Urobil si nás odvrhlinou, smeťou uprostred národov. Proti nám otvárali ústa všetci naši odporci. Hrôza a jama nás čakala, zánik a skaza. Spomeň si, Pane, čo sa s nami stalo, zhliadni a pozri na našu hanbu. Dedičstvo naše prešlo k cudzím, naše domy k nenašským. Nemáme otca, sme siroty, naše matky sú vdovy. Vodu sme pili za peniaze, drevo sme dostali za plácu. Na krku máme stíhateľov, uštvaní, bez odpočinku sme.“

Náčrt východiska

Prorocké znaky majú slová farára Čarnogurského: „Lebo v tomto dedičstve Cyrila a Metoda, ktoré nás vedie ku Kristovi je otázka bytia a nebytia. Lebo hynieme a už sme v zápase o dušu slovenskú, o dušu národa aj o dušu vôbec“. Tým, že táto misia, táto misia života nebola dokončená, môžeme z nej skúsiť aj po vyše tisícročí čerpať nové výzvy. „Je najvyšší čas, aby sme sa obrátili už nie k «ľudu», ale k národu, čiže, aby sme prešli od vonkajšku k hĺbke, od kvantity ku kvalite. Národný princíp predstavuje v spoločenskom živote danosť kvalitatívnu, nie kvantitatívnu“, vyzýva Berďajev.

Zostúpiť na hlbinu znamená v prvom rade znovu sa nechať pokáním naštiepiť do Krista, v ktorom jedinom je záchrana. V nikom inom (Sk 4,12). Duch Boží, ktorý oživuje, sa totiž nevteľuje do štruktúr, ale do tvorivých osobností. Do ľudí, ktorí svoj osud vkladajú pod vládu Pantokrátora. „Bo slepým oni sľúbili, že uvidia, a hluchí, ajhľa, Slovo Písma počujú, lebo je Boha poznať totiž potrebné. A preto čujte, čujte toto, Slovieni: dar tento drahý vám Boh z lásky daroval“ (Proglas). Vernosťou pravde s očistenou dušou podľa miery obdarovania jednotlivými charizmami, hlavne vyučovaním, osvetou, kázaním, slovom poznania aj umeleckou tvorbou, môžeme vytvoriť národný front obnovy a spolupracovať na obnove národa, ktorý čaká ťažká cesta očisty. Je nutné usilovať sa o organický celok, o národnú jednotu, ktorej solidárnou časťou bude každý jej člen. To je záštita pred spoločenskými otrasmi, ktoré sa na nás valia. Modlime sa, aby tie dni súženia Pán skrátil (Mk 13, 20). Potom bude kostol znovu nie sanitačným priestorom, ale domom modlitby a zhromaždenie veriacich bude jediným miestom slobody uprostred apatickej servilnej masy.