Školstvo a kultúra – dva najlepšie nástroje na politickú propagandu

Margaréta Vyšná:

Výchovno-vzdelávací
proces a kultúru možno považovať za dva najdôležitejšie nástroje
politickej propagandy. Ako budú vychované a enkulturované (socializované) naše
deti, takí sa z nich stanú voliči. Akí budú voliči, také budeme mať
politické a vládne reprezentácie. Bez ohľadu na vnútornú hodnotovú
orientáciu voličov a naučené kultúrne vzory. Preformátuje ich, rovnako ako
staršiu populáciu mediálna a politická propaganda. Tú by mohla prekonať čo
najužšia spolupráca vlasteneckých združení a vzostup pronárodných médií.

Privatizácia kultúry a kultúrneho dedičstva

Dlhodobo známa
politika strán Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a Sloboda
a solidarita (SaS) sa nikdy neuberala konzervatívnym smerom. Prozápadnou
orientáciou obyčajných ľudí a nominovaním nenápadnej N. Milanovej (OĽaNO) za
ministerku kultúry, pôvodným povolaním učiteľky a dablérky hercov, ktorá
do NR SR nebola zvolená nemôžeme očakávať zásadný obrat v kultúre (https://milanova.sk/moj-pribeh/).
Každodenná kultúra bude pokračovať vnucovanou aplikáciou kultúrneho a tzv.
kreatívneho (tvorivého) priemyslu, znižovaním kvality kultúry kultúrnym
spôsobom, aký je nám známy na západ od Slovenska. Čím bombastickejšia bublina,
tým nižšia kvalita obsahu. Teda hra na pudy bez účasti ducha. Všetko ostatné sú
len nástroje a formy dosahovania tejto bezduchej kultúrnej hry západom považovanej
za najvyššiu kvalitu. Nová, len tridsať osem ročná ministerka kultúry,
s typickým ešte pubertálnym slovníkom storky
(z angl. story), táto krajina
v pláne vytvoriť také prostredie, v ktorom sa bude dobre dariť zisku
v kultúre (https://www.obycajniludia.sk/kandidat/natalia-milanova/). Ide
o vstup súkromných investícií do kultúry (kultúra je vraj rozmanitá a
preto aj finančné zdroje musia byť rozmanité!), slobodu médií, obnovovanie
kultúrnych pamiatok, zákon o sponzoringu, ochranu autorských práv. A opätovné otvorenie diskusie
o odluke cirkvi od štátu. Kultúra má byť vraj odvážna, príťažlivá a pestrá
(https://milanova.sk/moje-sny/).
Teda, v preklade, ak si má kultúra na seba zarobiť, musí uprednostniť zisk
a príťažlivosť pred duchovnou kvalitou. To znamená najmä pudovú
a zmyslovú príťažlivosť, tie sa dosahujú a predávajú najrýchlejšie,
oproti skutočnej duchovnej tvorbe, ktorá vôbec nemusí byť príťažlivá pre naše
zmysly, práve naopak. Kvalitnou duchovnou kultúrou sa vychováva a vedie sa
spoločnosť k vyššiemu duchovnému rozvoju, zmyslovopudovou kultúrou sa
nadbieha masovému vkusu obyvateľstva. Podľa N. Milanovej by malo byť ministerstvo
kultúry iba „vedúcim riadiacim pracovníkom“ a usmerňovať podriadené organizácie
a fondy, ktoré sa majú od ministerstva osamostatniť. Obnova kultúrnych
pamiatok, teda kultúrneho dedičstva slovenského národa a Slovenskej republiky
sa má realizovať ponukou vybraných ruín kultúrneho dedičstva záujemcom za
symbolickú sumu s podmienkou ich rekonštrukcie a sprístupnenie
verejnosti, uvádza program OĽaNO (https://www.obycajniludia.sk/program-listovat-online/#page=118).
Kto však zaručí, že pamiatky sa nebudú ďalej predávať cudzincom, najmä
maďarským záujemcom, ktorí si radšej odtrhnú chleba od úst, len aby mohli
získať ďalšie slovenské majetky. To sme tu už mali, a vieme, ako to
dopadlo. Kultúra vraj nepotrebuje politiku. Kultúra však bude vždy pod diktátom
aktuálneho politického systému, je jeho nástroj, aj keď bude tzv. liberálna,
otvorená či zatvorená. Liberálny typ kultúry, resp. kultúrny priemysel ako nová
ekonomická oblasť, akou sa má stať aj naša, slovenská kultúra je charakteristická
v kapitalistickom politikom systéme.

Vo vzdelávaní – všetko dovolené

Možno si
málokto uvedomuje, ako úzko súvisí nevzdelanosť žiakov a spoločnosti s
kultúrnou atmosférou a osvetou v štáte. To, čo chceme od našich detí,
vzdelanosť a slušnosť, nemáme ani v spoločnosti ani v politike. Ako jeden
z hlavných problémov v školstve sa ukazuje sústavný a dlhodobý boj
medzi nátlakom európskeho systému školstva, ministerstvom školstva a, zdá sa,
že väčšinou konzervatívne zmýšľajúcimi školami, učiteľmi a rodičmi.

SaS
v rezorte školstva prostredníctvom menovaného ministra školstva a vizážistu
B. Gröhlinga neplánuje nijaký odklon od otvoreného či inkluzívneho výchovno-vzdelávacieho
procesu. Všetci však chcú vzdelanejšiu spoločnosť. Ide o to, ako to dosiahnuť.
SaS si myslí, že bude dobrá väčšia sloboda a zodpovednosť pre školy. Tá sa
ale nerovná automaticky vyššej vzdelanosti, práve naopak, čím bližšie k nesystému
„všetko je dovolené a každý si robí, čo chce“, tým bližšie k deštrukcii
a babylonizácii, menšie zasahovanie štátu do sféry osobného života
jednotlivca, ako to navrhuje SaS, vôbec nemusí znamenať slobodu a vyššiu
kvalitu vzdelávania, ale anarchiu a úpadok. Tzv. tolerantnú spoločnosť podľa
predstáv liberálnych strán, vrátane SaS ako výsledok vplyvu v školstve už
dokážeme dekódovať ako nástroj na prípravu spoločnosti na jej cielené
poškodenie (https://www.flipgorilla.com/p/26183111565907578/show#/26183111565907578/0).
OĽaNO svojou školskou politikou sa nijako významne neodlišuje od otvoreného školstva,
navrhuje dať napríklad možnosť voľby rodičom alebo žiakom, či sa chcú na
školách vzdelávať v rodovej ideológii (https://www.obycajniludia.sk/program-listovat-online/#page=76).
Tí, ktorí by sa prípadne rozhodli odmietnuť, zmanipuluje a prinúti liberálna
celoplošná mediálna a politická propaganda alebo „otvorená“ školská
politika.

OĽaNO dalo
svoj predvolebný sľub o neotváraní tém registrovaných partnerstiev a
dekriminalizácii marihuany, ale je otázne, či to vydrží aj nový minister školstva.
Obyčajní ľudia vo svojom programe uvádzajú, že zvoliť si školstvo ako jednu
z priorít si vyžaduje politickú odvahu a vôľu. Nemôžeme však
očakávať, že ju budú mať práve oni.

Národnostná politika neatraktívna (zatiaľ)

Nateraz je národnostná
politika v úzadí. Obyčajní ľudia, ktorí budú riadiť ministerstvo kultúry
nemajú odborníka ani program pre túto oblasť. SaS síce má program pre
národnostné menšiny, ale vzťahuje sa najmä na ministerstvá vnútra
a kultúry, na ktoré nebude mať až taký alebo žiadny dosah. Napokon, po voľbách
je to už jedno. Téma menšín sa pravdepodobne neobjaví skôr, kým sa jej nebudú
dožadovať samotné menšiny. Napríklad aj zo strany novovymenovanej štátnej
tajomníčky ministerstva školstva M. Filipovej (SaS) so špecializáciou na
samosprávu a verejnú správu, ktorá bude mať na starosti aj menšinové školstvo.
K napätiu tiež pravdepodobne nedôjde, najsilnejšia strana OĽaNO, ktorá
nemá ani najmenšiu predstavu o národnostnej politike, prizná menšinám
ďalšie nadpráva na úkor slovenskej väčšiny, jednoducho preto, lebo táto agenda
nijako nebude zasahovať do agendy ich strany, navyše si môže získať menšinových
voličov. Všetky ostatné dôvody sú nepodstatné. Riziková situácia môže nastať
v oblasti volebného systému a referenda. Zásadné zmeny volebných
obvodov z jedného na osem, ako to má v pláne OĽaNO opäť otvoria
parlamentné brány pre menšinový extrémizmus, podobne ako je to vo voľbách do
vyšších územných celkov, ktoré vytesňujú šance paradoxne, slovenskej väčšiny
v regionálnych a miestnych zastupiteľských orgánoch. Ak by sa už mala
konať reforma samospráv, ktorá by bola aj v prospech slovenskej majority v
národnostne zmiešaných obciach, tak by mali vzniknúť tri kraje –
západoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský. Akékoľvek znižovanie
kvóra referenda alebo účasti skupín obyvateľstva potrebného na platnosť
vyhlásenia alebo konania referenda na všetkých úrovniach sa môže stať
riskantným precedensom v konečnom dôsledku v neprospech všetkých
občanov Slovenskej republiky.