Obrázok: Webová stránka OZ Pro Civis s príkladom tirolského modelu autonómie. Predseda OZ a starosta Štvrtku na Ostrove kandiduje za poslanca NR SR za Maďarskú komunitnú spolupatričnosť. Zdroj: OZ Pro Civis Margaréta Vyšná: „Naším spoločným úsilím je vymeniť túto mafiánsku vládu a vrátiť Slovensko na cestu právneho štátu…autonómia maďarskej menšiny či Benešove dekréty nie sú pre maďarské strany aktuálnymi témami,“ odznelo na spoločnom januárovom rokovaní strán Sloboda a solidarita (SaS) a Maďarská komunitná spolupatričnosť (MKS)(
https://www.sas.sk/detail/5845/tb-sas-a-madarskej-komunitnej-spolupatricnosti-sme-schopni-spoluprace-a-urcite-nepojdeme-so-smerom/obsah
Kto vymieňa slovenské záujmy za maďarskú alebo bruselskú kartu je buď naivne nezodpovedný a potom nemá čo hľadať v politike alebo sa vedome egoisticky a ľahkovážne zahráva s bezpečnosťou všetkých občanov Slovenskej republiky.
Územná autonómia (zatiaľ) nie
Rétorika a terminológia menšinových maďarských strán je dlhodobo taká priehľadná až je tragikomická – autonómia a Benešove dekréty nie sú neprijateľné, ale len neaktuálne, vyhlásil naposledy Z. Simon (MKS) po rokovaní zo SaS (https://www.sas.sk/detail/5845/tb-sas-a-madarskej-komunitnej-spolupatricnosti-sme-schopni-spoluprace-a-urcite-nepojdeme-so-smerom/obsah). Jasnejší signál o tom, že podmienky na dosiahnutie veľkého maďarského cieľa ešte nenastali, ani nemôžu vyslať. Samozrejme, že k takémuto „veľkému“ samostatnému kroku sa treba „salámovo“ prepracovať. Doposiaľ, od roku 1993 sa zatiaľ darilo pomaly, ale isto „odkrajovať zo salámy“ najmä výmenami politického zisku za kompetencie štátu. Na začiatku to bol predovšetkým nevinne vyzerajúci väčšinový volebný systém v komunálnych voľbách, ktorý má dodnes zásadný vplyv na vyradenie slovenskej väčšinovej spoločnosti z účasti na správe verejných záležitostí v obecných samosprávach a teda znemožneniu uplatňovať základné práva a slobody občanov zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Neskôr postupné odovzdávanie kompetencií štátu (pôvodné a prenesené kompetencie) do rúk samospráv a upevňovanie nezávislosti samospráv, následne aj v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska, potom uprednostňovanie menšinových jazykov (zákon č. 184/1999) pred štátnym jazykom, inokedy to boli novelizácie jazykového zákona s postupným obmedzovaním používania štátneho jazyka (2009!, 2011), v roku 2017 kultúrna autonómia v podobe Fondu na podporu kultúr národnostných menšín, prostredníctvom ktorej sa aj za účasti Maďarska šíri propaganda o „veľkom Maďarsku“ a zvýšila sa efektivita menšinovej kultúry v regiónoch. A napokon hromadné kontroverzné a právnicky spochybnené maďarské označenia na budovách železničných staníc pripomínajúce obsadzovanie južného Slovenska horthyovským Maďarskom, 100 % „dobrovoľná“ vizuálna dvojjazyčnosť s ďalším obmedzovaním suverénneho používania štátneho jazyka, dlhodobá nevykonateľnosť zákonov umožňujúcich zakladanie škôl s výučbou v štátnom jazyku a vznik dvojjazyčných škôl z pôvodných škôl s výučbou v štátnom jazyku.
SaS, ako aj celá „demokratická“ opozícia chce pokračovať v salámovej metóde odkrajovania kompetencií a suverenity zo Slovenska. Čo bude nasledovať? Hromadné udeľovanie zjednodušeného nadobúdania maďarského štátneho občianstva? Že doposiaľ pravdepodobne neboli udelené hromadné maďarské občianstva je zásluhou zákona o štátnom občianstve. Zatiaľ neexistujú metódy a mechanizmy, ako presne zistiť, kto je občanom aj Maďarska, pokiaľ sa sám občan neprizná k svojmu občianstvu. Utajení dvojití občania budú riadiť vnútorné záležitosti Slovenskej republiky a samosprávy a pracovať s utajenými štátnymi informáciami pre cudzí štát? „Demokratická“ opozícia je povinná vysvetľovať občanom tieto nebezpečné návrhy a ako chce ochrániť Slovákov a integritu štátu v prípade, ak naozaj bude dochádzať k hromadnému prideľovaniu maďarského občianstva. A občania, pokiaľ im v skutočnosti ide o bezpečnosť vo svojej vlasti sú povinní žiadať vysvetlenie.
SaS chce ďalšie rozšírenie menšinových práv na úkor väčšinových slovenských obcí
SaS vo svojom programe navrhuje, aby bol občanmi volený samosprávny zástupca menšiny v obecnej a regionálnej samospráve (obec a kraj) a národnostné rady (program SaS, časť Schéma). Nebude to znamenať nič iné, len nanútenie ďalších práv príslušníkom maďarskej menšiny v obciach, kde tvoria štatistickú menšinu. Hranicou dopytu po menšinových právach v praxi v jazykovej oblasti je nezáujem príslušníkov menšiny, rovnako v obciach s väčším či menším počtom maďarskej menšiny o dvojjazyčné tabule, odbornejšie dvojjazyčné dokumenty a formuláre, obecné VZN a pod. (správy splnomocnenca pre menšiny). Pre občana neovládajúceho menšinový jazyk to bude ešte väčšie znevýhodnenie na základe jazyka, veď v obecnej samospráve sa už teraz nie je schopný uplatniť bez ovládania menšinového jazyka, ale v budúcnosti ani so svojou „kuchynskou“ maďarčinou. Bude sa musieť vedieť vyjadrovať v maďarskom jazyku slovom a písmom aj odbornou maďarskou terminológiou. Druhou skupinou „neriešených“ problémov je o. i., že samosprávy nezavádzajú dostatočne rýchlo menšinový maďarský jazyk (program SaS, časť Stabilita národnostnej politiky…, Používanie jazyka). Jeho používanie totiž nevyplýva povinne zo zákona č. 184/1999 o používaní jazykov národnostných menšín vo väčšine oblastí úradného a verejného styku. Pre menšie obce je to finančne náročné a takáto požiadavka v obci jednoducho neexistuje. Napriek tomu v súčasnosti štát vzdeláva zamestnancov obecných úradov v odbornom menšinovom jazyku a z vysokých škôl vychádzajú prví absolventi – špecialisti ovládajúci odborný menšinový jazyk (najmä v oblasti verejnej správy). Komu vlastne budú poskytovať tieto informácie v odbornej menšinovej terminológii, navyše, ak ich obec vydáva podľa zákona iba na požiadanie? Občanovi v jeho materinskom jazyku, ktorý taktiež neovláda svoj jazyk v odbornej terminológii? Veď v roku 2016 bolo na žiadosť občanov vydaných len 10 % dvojjazyčných, slovensko-maďarských úradných formulárov (https://www.narodnostnemensiny.gov.sk/data/files/7462_sprava-o-stave-pouzivania-jazykov-narodnostnych-mensin-na-uzemi-slovensk.pdf). Onedlho prídu „ochrancovia“ menšinových práv so sťažnosťou a požiadavkou, že odborné obecné formuláre sú v menšinovom jazyku a aby ich mohli občania žiadať a rozumieť im, musia ich naučiť odbornej menšinovej terminológii formou školení a vzdelávaní občanov (za štátne peniaze, teda peniaze všetkých občanov). Takto „šikovne“ sa robí menšinová a liberálna politika na Slovensku. Podobná stratégia sa použila pri požiadavke najprv dvojjazyčných a potom jednojazyčných, maďarských pedagogických dokumentov.
Obmedzovanie jazykových práv väčšiny do absurdity
Úrad splnomocnenca vlády SR pre menšiny si vysvetľuje zákony o uplatňovaní práv menšín po svojom, pričom mu k tomu pomáha aj aktuálna politická svojvôľa. Slovenská republika je síce viazaná niekoľkými európskymi dokumentmi o povinnosti zabezpečenia práv národnostných menšín, ale neprihlásila sa ku všetkým ich paragrafom a bodom. V mnohých prípadoch sa však vyžaduje uplatniť na Slovensku aj práva, ku ktorým sa SR nezaviazala, spoliehajúc sa na nevedomosť európskej legislatívy štátnych rezortov SR a verejnosti. Tu je tá „výhoda“ tak častokrát propagovanej stratégie, že menšiny si musia riadiť svoje záležitosti samy. To platí aj pri uplatňovaní ďalších práv zo zákona o menšinových jazykoch. „Zefektívnime participáciu národnostných menšín na rozhodovacích mechanizmoch,“ upozorňuje však stranícky program SaS (program SaS, bod č. 4).
Efektívnejšie používanie menšinových jazykov chce SaS pravdepodobne dotiahnuť do absurdity. Jednostranne zaujatý zámer dvojjazyčnosti má namierené aj na operátorské pozície na čísle tiesňového volania 112 s krajskou pôsobnosťou. Občan Slovenskej republiky nie je povinný ovládať štátny jazyk a musí mu byť poskytnutá pomoc v prípade ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku v jeho materinskom jazyku (zákon č. 184/1999). Tým však môže volajúci občan neovládajúci štátny jazyk zas bezprostredne ohroziť život svojich spoluobčanov, ich zdravie, bezpečnosť a majetok, lebo nedokáže s nimi komunikovať v štátnom jazyku. Navyše, podmienkou ovládania menšinového jazyka na linke tiesňového volania sa bude opäť obmedzovať prístup občanov neovládajúcich menšinové jazyky k zamestnaniu v štátnej správe. Zamestnanci vo verejnej správe však nie sú povinní ovládať menšinový jazyk, ale tieto orgány sú povinné poskytnúť informácie v menšinovom jazyku podľa legislatívy. Každá efektívne fungujúca obec alebo štátny orgán nebude predsa prijímať uchádzačov neovládajúcich menšinový jazyk, čím však znevýhodňuje občanov neovládajúcich menšinové jazyky, čo sa v takmer 500 obciach na juhu Slovenska prejavuje 80 % zamestnancov obecných úradov ovládajúcich menšinový maďarský jazyk.
Neúčinnosť zákona o štátnom jazyku sa prejavuje aj v označovaní ulíc v obci. Po pridelení kompetencií samosprávam obecné zastupiteľstvá vyhnali z centrálnych ulíc slovenské osobnosti a premenovali ich podľa historických maďarských osôb z uhorského obdobia známymi svojimi negatívnymi vyjadreniami o slovenskom národe alebo neuznaní jeho existencie (L. Košút, A. Petofi, F. Rákoci, atď). Ak aj sú vedľajšie ulice pomenované podľa slovenských osobností píšu sa maďarským pravopisom, hoci Pravidlá slovenského pravopisu už desaťročia prikazujú písať historické osoby z uhorského obdobia do roku 1918 slovenským pravopisom (Rákoci, Košút, Esterházi, Andráši, Bočkaj). Aj tu sa prejavuje charakter strany SaS, lebo nechráni v prvom rade slovenské záujmy väčšiny občanov a nechce pomôcť urobiť poriadok najprv s vlastným materinským jazykom a na vlastnom území.
Nezáujem SaS o slovenskú kultúru a školstvo
Slovenská kultúra je takmer na jednej pätine územia Slovenska častokrát podporovaná len jediným fondom, a to z krajskej samosprávy. Pokiaľ organizátori slovenského života nerealizujú „príliš národnú“ kultúru, získajú podporu aj z obecného rozpočtu. Menšinová kultúra, nehovoriac o jej, častokrát iredentistickom obsahu, je na rozdiel od slovenskej kultúry dotovaná z obce, kraja, Fondu na podporu kultúr národnostných menšín, maďarských fondov, nadácií a ministerstiev Maďarska a miestnych podnikateľov, ktorých je v tomto prostredí väčšina. Namiesto riešenia akútnej potreby slovenskej kultúry, napríklad účelovo viazanými dotáciami pre obce na podporu miestnej slovenskej kultúry, SaS navrhuje posilniť Fond na podporu kultúr národnostných menšín.
Predseda SaS R. Sulík si myslí, že v pravicovej vláde by mala mať zastúpenie aspoň jedna maďarská strana (https://www.sas.sk/detail/5845/tb-sas-a-madarskej-komunitnej-spolupatricnosti-sme-schopni-spoluprace-a-urcite-nepojdeme-so-smerom/obsah). Aby vraj mal kto presadzovať menšinové záujmy. A čo väčšinový záujem obyvateľov slovenskej národnosti, ktorí predstavujú absolútnu väčšinu, až 70 % obyvateľov v zmiešaných oblastiach? Aké riešenie navrhuje pre slovenských rodičov, aby sa ich deti mohli vzdelávať vo svojom materinskom jazyku v mieste svojho bydliska, rovnako ako ich „maďarskí“ susedia, ktorí prejdú do svojich škôl takmer v papučkách? SaS nezaujímajú slovenské deti, ale plánuje zlepšiť menšinové školstvo.
Nezodpovedný hazard
Informačná obmedzenosť politickej strany SaS o stave spoločnosti na južných jazykovo zmiešaných územiach sa prejavuje aj v návrhu o akomsi zákaze asimilácie a diskriminácie v rámci navrhovaného zákona o národnostných menšinách. Nech si prečítajú všetkých 25 správ Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny, päť správ Ministerstva kultúry SR o stave používania štátneho jazyka na území SR, údaje Štatistického úradu SR a a zistia, kto je asimilovaný a diskriminovaný.
SaS svojím programom o národnostných menšinách pripravuje ďalšiu inštitucionalizáciu a legislatívu, čo nemôže byť ničím iným, len podpora pre čoraz nezávislejšie usporiadanie časti zvrchovaného slovenského územia od štátu. Je to jasný signál, že strane SaS nejde o slovenské záujmy a o spájanie, ako to deklarujú. V strane asi niet odborníka, znalca národnostných pomerov na južné zmiešané územia SR, povrchné znalosti a informácie z druhej ruky sú pre taký závažný stav, v akom sa nachádza Slovensko nezodpovedným hazardom. Program strany neuvádza, ako chce vyriešiť stupňujúcu sa diskrimináciu slovenskej väčšinovej spoločnosti, naplnenie a zachovanie podmienky výkonu práv národnostných menšín podľa čl. 33 a 34 Ústavy SR, na základe ktorých príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu a výkon ich práv nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti SR a k diskriminácii ostatného obyvateľstva. Pokiaľ nebude vyhotovený všeobecný strategický rámcový dokument národnostnej politiky Slovenskej republiky, vyvážený a rovnocenný k väčšinovej slovenskej spoločnosti a ku všetkým menšinám v SR budú aj ďalšie tzv. riešenia akýchkoľvek „mäsiarov salámovej metódy“, ktorým je všetko iné bližšie ako slovenské Slovensko živelné, škodiace a nebezpečné.
