doc. PhDr., CSc. František Škvrnda
O programovom vyhlásení vlády (ďalej len PVV) sa toho popísalo už veľa. Táto vláda sa nafúkanými slovami svojho predsedu označuje za najlepšiu v dejinách Slovenska (dokonca výsledok volieb označil aj za ďalšiu revolúciu v našom štáte). Hoci je pravicová, prozápadná (proamerická) a štíti sa aj slov národ a národný, ktoré sa do PVV dostali len ojedinele a asi aj náhodne, médiá hlavného prúdu s ňou nie sú príliš spokojné a rôzne ju kritizujú.
Ufňukaný predseda vlády sa už niekoľkokrát na svojich obľúbených „plačovkách“, vo vystúpeniach v médiách, v statusoch i inde preto horko sťažoval. Vraj jemu a jeho vláde nedali média ani kritici z radov opozície ani občanov (vzhľadom na to, že slovom „ľudia“ sa to v stranách vládnej koalície nielen v ich názvoch, ale aj v programoch len tak hemží, sme nútení používať pojem občania, aby nedošlo k mýlke, že nepatríme k stúpencom takéhoto chápania „ľudovej“ vlády) ani chvíľku pokoja a ihneď na ňu začali útočiť.
K znakom naivnej infantilnosti a zmätenosti predsedu vlády patrí aj to, že ak mu niekto, robí ani nie polovičku toho, čo iným ako šašo spôsoboval 10 rokov, cíti sa naraz dotknutý. Je nepísaná múdrosť vekov (opäť nepoužijeme kvôli vláde prívlastok „ľudová“), ktorá hovorí, nerob inému to, čo nechceš, aby robili tebe.
Rozsiahle, ambiciózne Programové vyhlásenie vlády – ako ho však splniť?
K prejavom deformovaného pohľadu na Slovensko i svet sa zaradilo aj PVV, ktoré naplno odráža charakter vládnej koalície, jej nesmierne ambície a márnomyseľnosť, spojenú s nejasnosťami a neurčitosťou. Iste veci nie sú nikdy jednostranné a uznávame, že v PVV sú mnohé podnetné a aj potrebné kroky, ktoré problémy Slovenska môžu riešiť. Spôsob, akým sa však spracoval tento dokument a nakoniec aj jeho forma, nesvedčia o tom, že by vláda to, čo predložila, myslela vážne a tobôž, že by to bola schopná (pripravená) aj splniť.
Pri kritickom pohľade pripomína PVV nepodarenú slohovú úlohu, pri ktorej si susedia v laviciach (strany vládnej koalície) navzájom pomáhali, ale nakoniec nemali vzhľadom na jej veľký rozsah už čas poriadne si svoj výtvor prejsť. PVV má 17 častí.
Budeme sa zaoberať len vecami, ktoré súvisia so zahraničnopolitickou a bezpečnostnou orientáciou činnosti vlády a ďalšie časti PVV necháme bokom. Záujemcovia si komentáre o dokumente a jeho jednotlivých častiach môžu pozrieť v nespočetných prameňoch. Poukazuje sa v nich aj na to, že dokument je nekonzistentný. Ide o veľmi všeobecný text, lebo sa v ňom hovorí o krokoch, ktoré spravidla nie sú termínované (to možno nie je povinnosťou v takomto dokumente), ale často sa píše o tom, že sa zváži, hlási k niečomu, podporuje, bude podporovať, zasadzuje sa za, vytvorí možnosť, preskúma a pod. Iste programové vyhlásenie nie je plán činnosti, ale predsa len takýchto formulácií tam je neúrekom. Podobné to je aj s množstvom úloh, ktoré okrem toho, že sa rozbiehajú na všetky strany, nie sú zrejme ani finančne zabezpečené.
Zrejme svetový unikát, na ktorý predsa len z hľadiska vnútornej politiky poukážeme, je zabezpečenie pravidelného informovania občanov SR prostredníctvom doručovania bezplatných informačných novín do domácností, ktoré budú obsahovať odpočet činnosti jednotlivých ministerstiev. Možno si malomeštiak I. Matovič spomenul na roky mladosti, keď vlastnil sieť regionálnych novín. Ktovie, koľko bude v bezplatných informačných novinách do domácností reklamy a samozrejme propagandy a samochvály, ktorá patrí k vášňam predsedu vlády. Finančne to nebude jednoduchá záležitosť, nehovoriac o organizačných zložitostiach.
Zaistenie bezpečnosti obyvateľstva
Krátko sa dotkneme aj časti Zaistenie bezpečnosti obyvateľstva, kde sa venuje otázkam vnútorného poriadku a bezpečnosti, krízového riadenia a civilnej ochrany, Policajného zboru (mimochodom to je najdlhšia pasáž v tejto časti, ale je tam mnoho vecí, ktoré s pôsobením polície nesúvisia!), Hasičského a záchranného zboru, Horskej a záchrannej služby, migračná politika (v rozsahu štyroch všeobecných viet), garancia sociálneho zabezpečenia (ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti a špecifickej zdravotnej starostlivosti policajtom, hasičom a príslušníkom Horskej záchrannej služby a stabilizáciu existujúceho osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov, profesionálnych vojakov a príslušníkov ostatných ozbrojených a bezpečnostných zložiek), environmentálna kriminalita, efektívna verejná správa, boj s byrokraciou, e-government a informačné technológie, spravodajská ochrana SR, NBÚ a ochrana utajovaných skutočností, štátne občianstvo. Klobúk dolu pred skutočne impozantným súhrnom rôznorodých činností a úloh, ktorých splnenie v takomto rozsahu, pestrosti a proklamovanými spôsobmi je opäť nereálne.
Kontroverzné je predsavzatie vytvoriť Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Čo všetko sa zaradí do protispoločenskej činnosti? Zaváňa to nebezpečenstvom vytvárania policajného štátu, kde sa vysoko cení udavačstvo a donášanie, ktoré nikdy žiadnu vládu neuchránili na večné časy, ale ju dokázali nesmierne deformovať. „Veľmi voľne“ sa dá vysvetľovať aj „pokyn“, ak tajné služby zistia korupčné správanie verejných funkcionárov, budú povinné takéto zistenia odstúpiť orgánom činným v trestnom konaní. Nebudú sa predháňať v tom, aby mali čo najviac „bodov“ v tejto oblasti (vzhľadom na posadnutosť vládnej koalície bojom proti korupcii) na úkor činností v ďalších, ktoré sú ich úlohami?
Na druhej strane je tu vysoká nedôvera vo vedenie Policajného zboru. Spočíva v tom, že prezident PZ a ďalší vrcholoví predstavitelia PZ a inšpekcie MV SR budú pri prijímaní na vysoké riadiace funkcie podrobení skríningovému vyšetreniu, tzv. detektoru lži. Následne takéto vyšetrenie budú absolvovať minimálne jedenkrát ročne. Súvisí to s fascináciou predsedu vlády tzv. detektorom lži? Výsledky „vyšetrenia“ na tomto prostriedku sú však spravidla relatívne a musia sa interpretovať opatrne – lebo veď nejde o zločincov. Vyžadujú aj vysoko a dobre pripravených odborníkov, ktorých počet sa asi bude musieť zvýšiť.
O vonkajšej bezpečnosti a obrane
Z hľadiska bezpečnostnej orientácie štátu je dôležitá časť Obranná politika a ozbrojené sily. Ide o omnoho kratší text ako Zaistenie bezpečnosti obyvateľstva a nie je ani ďalej členený, ako to je skoro vo všetkých ďalších častiach PVV. Jadro pôsobenia v tejto oblasti spočíva v tom, že sa má zvyšovať obranyschopnosť SR ako súčasť celkovej pripravenosti štátu čeliť bezpečnostným hrozbám a výzvam a odolnosť voči nim. SR sa považuje za súčasť euroatlantického priestoru a prioritou vlády je zodpovedné členstvo v EÚ a NATO, ako najlepšia alternatíva ďalšieho rozvoja, bezpečnosti a stability štátu.
Vláda sa pritom zameria na zvýšenie kvality príspevku SR k rastu spôsobilosti oboch organizácií a na plnenie medzinárodných záväzkov. Jednoznačným konaním v oblasti obrany štátu v súlade s euroatlantickým ukotvením SR zvýši svoju dôveryhodnosť u spojencov a partnerov a zlepší renomé v medzinárodnom prostredí.
Starou chybou slovenskej politiky (všetkých vlád) od vstupu do EÚ a NATO je, že sa obe organizácie, ktoré sú veľmi rozdielneho charakteru, spomínajú vždy jedným dychom. Ak si však pozrieme časť Efektívne a transparentné využívanie fondov EÚ s dôrazom na znižovanie regionálnych rozdielov a rozvoj krajiny, napriek všetkej kontroverznosti politiky Bruselu vidieť, v čom je podstatný rozdiel.
Pripomenieme len jednu zásadnú skutočnosť, o ktorej sa vie, ale vedome sa prehliada – hlavným veliteľom spojeneckých síl (NATO) v Európe je hlavný veliteľ Veliteľstva USA pre Európu. Teda veliteľom NATO v Európe je vždy generál alebo admirál USA. Nebuďme naivní pri tom, koho záujmy bude prioritne v prípade krízy či nebodaj konfliktu hájiť – či americké alebo slovenské? A tvrdiť, že záujmy USA a SR sú rovnaké môže iba zadubený transatlantista. Konsenzus NATO je mýtom, lebo vždy závisí na tom, čo chce Washington. Nehľadiac na to, že po nástupe D. Trumpa napriek jeho obľúbenosti v časti národno-konzervatívnych síl je konanie USA v bezpečnostnej oblasti pre spojencov oveľa menej vypočítateľné ako predtým. O lokajskom podriadení sa NATO svedčí aj sľub vlády udržať stabilitu a predvídateľnosť obranných výdavkov s ambíciou dosiahnuť ich 2 % podiel na HDP v roku 2024. Peňazí nebude nazvyš, ale tieto sa musia nájsť za každú cenu, hoci veľká časť z nich pôjde na nákup zbraní a vojenských služieb od USA.
Na zamyslenie je aj predsavzatie aktívne prispievať k posilňovaniu kolektívnej obrany v rámci NATO, vrátane účasti ozbrojených síl na predsunutej vojenskej prítomnosti a zvýšenia príspevkov na vojenské cvičenia mimo územia SR. Za kľúčového spojenca vláda považuje USA, vzhľadom na ich jedinečné spôsobilosti nevyhnutné pre kolektívnu obranu, ktorými európski spojenci nedisponujú. Čo však priniesla pre obranyschopnosť SR účasť na neúspešných akciách USA i NATO v Afganistane a Iraku?
Treba súhlasiť s tým, že sa zabezpečí účasť ozbrojených síl vo vojenských operáciách a misiách pod vedením medzinárodných organizácií v súlade s medzinárodným právom a bezpečnostnými záujmami SR a pri zohľadnení jej prínosu pre rozvoj spôsobilostí Ozbrojených síl SR. Čo však s tým, keď viaceré akcie USA i NATO v posledných desaťročiach neboli v súlade s medzinárodným právom? A OSN ani OBSE sa v tejto súvislosti v PVV priamo nespomínajú.
Väčšina úloh v tejto oblasti má odborný, organizačný až byrokratický charakter. Sú však postavené spravidla všeobecne a bez stanovenia termínov a konkrétnej zodpovednosti – všetko urobí len vláda.
Zahraničnopolitická orientácia Slovenska
O zahraničnopolitickej orientácii štátu sa hovorí v časti Spoľahlivý a zodpovedný partner v európskych a medzinárodných vzťahoch. Obsahuje pasáže o mieste Slovenska vo svete, základných prioritách zahraničnej a bezpečnostnej politiky, európskej politike, ekonomickej diplomacii a rozvojovej pomoci, diplomatickej službe SR a Slovákoch žijúcich v zahraničí. Táto časť je spracovaná relatívne lepšie ako ďalšie a má aj pomerne konzistentný charakter. Ako zaujímavosť uvedieme, že v PVV sa hovorí o štátnych a životných záujmoch a raz sa dokonca – ktovie, ako sa to tam ocitlo – o záujmoch národných. Terminológia nie je silnou stránkou dokumentu.
Sú uvedené hlavné zásady a princípy pri presadzovaní cieľov zahraničnej politiky SR, pričom sa opäť „jedným dychom“ spomína EÚ a NATO. V súvislosti s tým sa treba opýtať, ako sa bude realizovať podpora budovania vojenských spôsobilostí v rámci Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ? Je pravda, že bez nich nemôže Únia naplniť svoju ambíciu byť rešpektovaným globálnym aktérom v medzinárodných vzťahoch. Čo však s tým, keď sa na tieto aktivity s nevôľou pozerajú USA i NATO?
Na zamyslenie je, prečo patrí k základným prioritám zahraničnej politiky aktívne podporovať transformáciu a európsku perspektívu Ukrajiny. Nevidí sa, koľko tam je extrémistického nacionalizmu, neonacizmu? Stačí, keď je Ukrajina rusofóbna?
Otázne aj aj to, ako sa obnoví zahraničnopolitický konsenzus, pri ktorom sa pripomína, že rozdielne názory sú súčasťou demokracie. Komunikovať s verejnosťou a partnermi však vláda bude tak, aby nevznikali pochybnosti o našom smerovaní. Myslí sa tým pohľad len na jednu stranu, jedným smerom – proamerickým (európsky je v jeho tieni), pričom nad tým, čo všetko môže nastať v USA po prezidentských voľbách v novembri 2020 sa zatiaľ radšej nikde nezamýšľa. Dámy a páni vo vláde – ak ani Slovensko nie je jednofarebné a teda len podľa vašich predstáv – tak svet, medzinárodné spoločenstvo sú ešte oveľa viac diferencované. Bral niekto do úvahy, že sa bežne pripúšťa, že spôsoby riešenia problémov sveta na spôsob Západu už dávnejšie prestali byť účinné?
Dobré je, že sa spomína aspoň OSN, ale Rusko a Čína, akoby pre túto vládu neexistovali. Vo svete sa však ukazuje na to, že ich úloha – najmä Číny – po prehrmení koronakrízy vzrastie. Je prinajmenšom nediplomatické, keď sa nikto z najvyšších predstaviteľov štátu nepoďakuje za dodávky zdravotníckeho materiálu z Číny a šíria sa o nej rôzne nezmysly.
O strachu z dezinformácií, ktoré sa šíria aj v médiách hlavného prúdu
Prejavom politickej schizofrénie, ktorou trpia na Slovensku médiá, politici a politické strany, mimovládne organizácie i rôzni aktivisti ale aj vláda, je nárast dezinformácií v médiách a najmä na sociálnych sieťach, ktoré vraj účelovo vyvolávajú strach a nedôveru v štátne zriadenie a liberálnu demokraciu. Ako vyzerajú dezinformácie, nám ukazuje spôsob informovania o koronavíruse. Médiá hlavného prúdu označia kdekoho za odborníka, ktorý sa snaží zaujať detailom vytrhnutým z kontextu. Koľko sa už objavilo správ o „účinných“ liekoch a o tom, ako sa brániť pandémii, ktoré sa na druhý deň popreli. A z nich ťažko obviňovať len alternatívne médiá či sociálne siete.
Vláda podporí iniciatívy bojujúce proti hoaxom, falošným správam a iným dezinformáciám a vytvorí mechanizmy na boj proti nim. Koľko však nezmyslov a klamstva šíria médiá hlavného prúdu u nás i u našich spojencov, ktoré zamorujú informačný priestor a spoločenskú atmosféru, o tom sa hovoriť nemá (nesmie?). Úspešne sa k nim pridáva aj predseda vlády, ktorý vyprodukuje každodenne enormné množstvo slov, ktoré niekedy potom reinterpretuje, upresňuje, či sa z nich aj „vyviňuje“ a pod. Aj pokusy riadiť štát a štátnu administratívu prostredníctvom protirečivých vyjadrení na tlačových konferenciách, ktoré veci viac zahmlievajú ako objasňujú, patria v svetovej politike asi k výnimkám. Týmto štýlom však pracuje aj prezident USA D. Trump, ktorý americkú spoločnosť mimoriadne polarizoval.
Takýto spôsob informovania k prekonaniu straty „viery občanov v kľúčové inštitúcie štátu“, ktorý vraj zapríčinili predchádzajúce vlády, ťažko povedie. A žiaľ ani mediálno-politická poľovačka na rôzne osoby nezaručí, že zákon a spravodlivosť budú platiť pre každého rovnako.
A ešte poznámka – podľa klasika má vraj každý národ takú vládu, akú si zaslúži. Možno to platilo v minulosti, lebo v súčasnosti máme len a len takú vládu (aj prezidentku), ku ktorej nás naviedlo zamorenie informačného životného prostredia. Dlhodobo šírené mediálno-politické nezmysly a klamstvá doplietli verejnosť a umožnili získať vo voľbách bizarným politickým zoskupeniam veľa hlasov. Samozrejme svoj podiel na výsledkoch majú aj staršie, tradičné sily, ktoré zabudli, že za márnomyseľnosť a velikášstvo sa v politike platí a príliš spyšneli.
Záverom o potrebe kritického pohľadu na Programové vyhlásenie vlády
Zopakujeme, že možno oceniť prácu, ktorá stojí za týmto rozsiahlym PVV. Treba pripustiť, že pandémia spôsobuje vláde veľa starostí a ubrala z času, ktorý by sa ináč bol venoval príprave dokumentu. Žiaľ aj tak spôsob prípravy, formálna i obsahová stránka PVV neposkytujú dosť dôkazov o tom, že za veľkým rozsahom je aj patričná, potrebná príprava a diskusie. Mnohé naznačujú aj šibeničné termíny, ktoré so zverejňovaním dokumentu boli spojené.
Príliš veľa slov o úlohách, ktoré sa neraz opakujú, nevrhajú na autorov, ktorí zostali v anonymite (odvoláva sa na prácu mnohých odborníkov) dobré svetlo. Akosi vzhľadom na štýl práce neuveríme, že to, čo sa predložilo bolo skutočne komplexne a kriticky posúdené či už samotným predsedom vlády, alebo špičkami koaličnej rady. Stojí za to, aby sa vláda pre realizácii tohto dokumentu zamyslela nad starým výrokom, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.
Ešte jedna formálna poznámka. PVV je veľmi dlhé – sám premiér sa pochválil (čo robí veľmi často a naznačuje to opäť labilitu osobnosti), že ide o najdlhšie v dejinách Slovenska – dvakrát väčšie ako predchádzajúce. Ak sa však pozrieme lepšie, vidieť, že v texte je veľa odsekov s jednou vetou a medzerami medzi nim sa text nafúkol. Opäť sa to podobá na prácu študenta, ktorý chce naplniť limit jej rozsahu takýmito „prefíkanými“ krokmi.
Môže to byť dané aj tým, že hoci to nemožno dokázať, do dokumentu každá zo strán vládnej koalície vložila svoje priority, záujmy a ciele, ale nebol čas ani sily (a možno ani subjekt), na to, aby sa urobila taká redakcia (redakčná korektúra), akú si takýto dôležitý text vyžadoval.
