Poznávajme osobnosti slovenských dejín (Celonárodné obrodenie)

11. 11. 2021 Branislav Čech

Tak ako veľakrát v minulosti, aj dnes sa agresívne dobyvačné mocnosti či vplyvné globalistické spoločenstvá snažia narúšať stabilitu menších národov a dostať ich spolu s prírodnými a ekonomickými zdrojmi pod svoju moc. Rozhodujúcu úlohu v tejto ich snahe zohrávajú médiá hlavného prúdu – ruka v ruke s mimovládnymi organizáciami. Výrazne ovplyvňujú verejnú mienku a hrubým nátlakom a manipuláciami občanov zasahujú do politiky suverénnych štátov. Bolo by naivné myslieť si, že Slovensko je výnimkou a ostáva mimo ich vplyvu.

Naopak, cítime to čoraz intenzívnejšie. Spochybňovanie a snaha o rozklad národnej identity, dehonestácia až kriminalizácia národného sebavedomia a manipulovanie historickej pamäte sú v súčasnosti nástrojmi na uchopenie moci a rozvrátenie štátu pochybnými záujmovými skupinami. Často sme svedkami snáh o získavanie monopolu na pravdu a potlačenie historických faktov. Takéto nevedecké prístupy k dejinám odmietame.

Pravidelným javom je beztrestné zneucťovanie našich najvýznamnejších slovenských osobností a ich morálno-hodnotových pilierov, na ktorých stavali.

Manipulované obyvateľstvo, bez vedomostí o svojich dejinách, je politickými mimovládnymi organizáciami a protinárodne naladenými médiami „vychovávané“ priam k nenávisti k vlastným predkom, ktorí bojovali za svoju vieru, jazyk, národ a vlastný štát a v podstate aj za nás, súčasných občanov Slovenskej republiky. Útoky proti vlastnej štátnosti, ktoré by boli v skutočných demokratických štátoch označené za vlastizradu, ostávajú štátnymi orgánmi Slovenskej republiky nepovšimnuté.

Prejav lásky a hrdosti k slovenskému národu, svojmu vlastnému štátu a osobnostiam, ktoré výrazne prispeli k jeho vzniku, formovaniu a snaha o upevnenie suverenity Slovenskej republiky je záujmovými skupinami a ich podporovateľmi účelovo označovaná ako spiatočníctvo, extrémizmus, alebo – tými mysľou najchudobnejšími – ako sympatia k fašizmu.

Žiaľ, toto všetko sa deje s tichou podporou alebo nezáujmom predstaviteľov vlastného štátu. Nikto zo zodpovedných nehľadá riešenie, pričom si neuvedomujú (alebo uvedomujú?), že situácia na Slovensku speje k strate vlastného štátu, k pochovaniu štátnosti.

Ešte viac nás mrzí, že aj predstavitelia „pronárodných“ politických strán, ktorí sa k významným slovenským osobnostiam ešte v deväťdesiatych rokoch minulého storočia sebavedome hlásili, dnes radšej mlčia, aby ich všemohúce médiá za priznanie sa k vlastnému národu neosočovali. Úcta patrí len niekoľkým, ktorí sa neboja prihlásiť sa k svojim predkom a napriek ohováraniu a hrozbám ostali verní svojmu národu a vlasti.

Rozhodli sme sa preto aj my postaviť sa čelom proti všetkým, ktorí naše osobnosti dehonestujú, vymazávajú z dejín  alebo navodzujú dojem ich bezvýznamnosti. Robíme to aj napriek všadeprítomným hrozbám zo strany protislovenských spoločenstiev a jednotlivcov, ktorým je každá pripomienka sebestačného slovenského národa protivná.

Jednou z viacerých činností, ktorou budeme pripomínať širokej verejnosti osobnosti slovenských dejín, sú podobizne osobností na odevoch, prípadne iných predmetoch.

Budú to napríklad: Anton Bernolák, Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Andrej Hlinka, Milan Rastislav Štefánik, Jozef Tiso, Alexander Mach a ďalší.

Neoddeliteľnou súčasťou portrétov osobností bude aj tlačený sprievodný text, ktorý v krátkosti vyjadruje dôvod nášho konania spolu so znakom nášho združenia.

Účelom nášho počinu je kultúrne povznesenie – priblíženie významných osobností našich národných dejín najmä mladým ľuďom a predovšetkým podnietenie slobodnej diskusie širokého názorového spektra historikov, ale aj verejnosti, ktorá sa z verejnoprávnych médií úplne vytratila. Zaujímajú nás najnovšie vedecké poznatky o období, v ktorom jednotlivé osobnosti žili a ako ho ovplyvňovali. Odmietame cenzúru a budeme sa neustále ostro ohradzovať a protestovať proti snahe o falšovanie jednotlivých dejinných udalostí, ich zjednodušovaniu a vytrhávaniu z kontextu európskej reality.

V diskusiách bez názorových oponentov zaznieva často opakovaná fráza, že existuje všeobecná zhoda názorov historikov na obdobie 1. Slovenskej republiky. V skutočnosti je toto tvrdenie obyčajná lož a čoraz väčšia časť verejnosti začína kriticky uvažovať a pýtať sa, prečo sú do verejnoprávnych médií pozývaní z 95 % len tí ideologicky správne nasmerovaní hostia.

Ak slobodná diskusia mohla prebiehať v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, prečo by tomu malo byť bránené dnes – po 32 rokoch formovania demokracie? Je naše politické zriadenie demokratické, alebo už znova zavládla totalita?

Bez poznatkov koreňov minulosti

nie sú pramene súčasnosti

a priestor na tvorivosť budúcnosti

S L O V E N S K A

Vyzývame ostatných národovcov, ktorým nie je ľahostajný osud slovenského národa a Slovenskej republiky, aby sa akoukoľvek činnosťou zapojili do národného obrodenia, podnecovali slobodný dialóg o našich dejinách, z ktorých sa budeme vedieť poučiť a nedopustili výchovu mladej slovenskej generácie protislovenskými skupinami, ktorých úlohou je našu spoločnosť rozložiť. Veríme, že každá, aj keď nepatrná aktivita pomôže zachovať národné sebavedomie Slovákov a postupným rozkladom spoločnosti nedôjde k najhoršiemu – strate samostatného štátu.


Andrej Hlinka (27. 9. 1864, Černová
– 16. 8. 1938, Ružomberok)
– kňaz a politik; Otec
národa

Andrej Hlinka – Mňa nezlomíte!

Od počiatku verejnej činnosti od kládol dôraz na sociálnu otázku, boj proti úžere, korupcii a maďarizácii. Zakladal spolky triezvosti, úverové i potravinové spolky, organizoval prednášky a divadlá, písal články. Za Uhorska si odsedel 33 mesiacov, čo bol neobvykle vysoký trest.

Bol signatárom Deklarácie slovenského národa 30. 10. 1918 i členom SNR. Nové pomery ho však skoro sklamali. Aj preto 19. 12. 1918 obnovil činnosť SĽS. Stal sa jej predsedom. V r. 1918 – 1938 bol poslancom parlamentu. Osobitnú pozornosť venoval práci s mládežou, ktorú miloval. (Orol). Jeho druhou láskou bola tlač, na ktorú obetoval veľké sumy.

Podobne ako generácie národných buditeľov pred ním verejnú angažovanosť chápal ako službu národu. Bol spolutvorcom modernej slovenskej politiky založenej na troch pilieroch – kresťanskom, národnom a sociálnom. Výrazne prispel k zapojeniu ľudových más do politiky a jej demokratickému smerovaniu. Bol úžasný rečník i vynikajúci organizátor. Ľudí dokázal strhnúť slovom, činmi i patriarchálnym výzorom.

Netaktizoval, nepoužíval dvojznačné diplomatické frázy, jeho program i reč boli jasné. Nedal sa skorumpovať vládnou mocou. Nezlomila ho škandalizácia, útoky, maďarské, ani české väzenie, ani atentáty.

Vybudoval najsilnejšiu politickú stranu, ktorá pôsobila s heslom „Slovensko Slovákom“. Vydláždil cestu autonómii (samospráve) Slovenska v rámci ČSR a nepriamo aj štátnej samostatnosti. Zo slovenskej otázky spravil otázku medzinárodnú. Zaslúžil sa o to, že o Slovensku sa začalo rozhodovať na Slovensku – nie v cudzine.

Tričko od nás môžete dostať, ak podporíte činnosť Združenia slovenskej inteligencie darom minimálne 25 Eur na účet 2601930296/8330 a na e-mailovú adresu podpora@zsi.sk napíšete meno a adresu, kam tričko pošleme. V správe nezabudnite uviesť veľkosť a pohlavie (muž/žena) a heslo Andrej Hlinka – Mňa nezlomíte!

B&C E190 g/m2


Jozef Miloslav Hurban (19. 3. 1817,
Beckov – 21. 2. 1888, Hlboké)

J. M. Hurban – Bije zvon slobody!

Sprvoti bol Hurban stúpencom myšlienok Jána Kollára, postupným vplyvom Ľudovíta Štúra ako jeden z prvých vyslovil myšlienku o kmeňovej svojbytnosti Slovákov, za čo bol mnohokrát označovaný za pansláva.

Popri organizovaní ochotníckych divadelných predstavení, zakladaní čitateľských krúžkov a spolkov miernosti bol ako veľký Slovák nepriateľ maďarského šoviniznu a presvedčený odporca príživníckej uhorskej šľachty veľmi aktívny v publikovaní článkov svojich často radikálnych názorov jemu vlastným publicistickým štýlom, ktorým sa mu darilo zaujať širokú vrstvu obyvateľstva. Jeho polemiky a kritiky boli sprevádzané silným osobným zaujatím. Po zrušení Spolku sa zaslúžil o to, aby jeho duch nezanikol v spolku Tatrín.

Od slov k činom prešiel po tom, ako na neho bol vydaný zatykač za Žiadosti slovenského národa, keď sa u neho, na fare v Hlbokom, uskutočnila porada slovenských národovcov, ktorí vypracovali revolučný program. Po nútenom úteku, bojoval na Slovanskom zjazde v Prahe za prijatie demokratickej rovnosti a štátoprávneho postavenia národností v monarchii. Zorganizoval prvé dobrovoľnícke skupiny už vo Viedni. Ako hlavný vodca slovenských dobrovoľníkov v Povstaní v rokoch 1848/1849 by mal byť zapísaný veľkými písmenami do dejín všetkých Slovákov, ako aj ostatných slovanských národov.

Bol spoluautorom Memoranda a zakladajúcim členom Matice slovenskej.

Za verejnú kritiku Rakúsko – uhorského vyrovnania strávil pol roka vo väzení. Nezlomilo ho to. Vo svojej usilovnej činnosti nepoľavil. Svoje poznatky, skúsenosti a oddanosť svojej otčine zdedil po ňom aj jeho syn Svetozár (Vajanský).

Známy citát: „Bije zvon slobody, čujte ho národy, kto ho nepočuje, obanuje.“

Tričko od nás môžete dostať, ak podporíte činnosť Združenia slovenskej inteligencie darom minimálne 25 Eur na účet 2601930296/8330 a na e-mailovú adresu podpora@zsi.sk napíšete meno a adresu, kam tričko pošleme. V správe nezabudnite uviesť veľkosť a pohlavie (muž/žena) a heslo J. M. Hurban – Bije zvon slobody!

B&C E190 g/m2