Plánovaný separatizmus pre územie „Južné Slovensko“. Nové programové vyhlásenie vlády SR.

23. 5. 2021. Margaréta Vyšná.

Plánovaný zámer v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2021 – 2024 smeruje v konečnom dôsledku k strate suverenity a rozpadu Slovenskej republiky, etnickým konfliktom a sústavnému chaosu a neistote slovenského obyvateľstva na celom území štátu. Súčasná vláda sa neohrozene zahráva nielen so zdravím a životmi, ale aj národnou a politickou existenciou Slovákov. „Vláda prijme zákon o postavení národnostných menšín, ako jeden z prostriedkov spomalenia asimilácie príslušníkov národnostných menšín a záruku uplatňovania menšinových práv vyplývajúcich z Ústavy SR. Zákon bude upravovať postavenie národnostných menšín a dôsledne aplikovať a precizovať ich práva garantované Ústavou SR,“ píše sa vo vyhlásení pod názvom Národnostné menšiny. Bolo by naivné myslieť si, že zákon o národnostných menšinách sa bude prijímať pre uvedené dôvody. Vopred a s istotou uvádzam, že pôjde o ďalšie navyšovanie menšinových práv smerujúcich k ďalšiemu postupnému strácaniu kontroly štátu nad južnými územiami a ďalšiemu obmedzovaniu ústavných zákonov slovenskej väčšiny – právo na riadenie verejných záležitostí, účasť na riadení výchovno-vzdelávacieho procesu škôl s výučbou v štátnom jazyku, účasť na riadení jazykovej situácie a ďalších základných ľudských práv a slobôd. Na spomalenie asimilácie a záruky uplatňovania práv menšín dobre funguje existujúcich 27 zákonov. Dokazujú to pravidelné hodnotiace správy Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny, poznatky z terénu a vedecké výskumy. Posledná správa úradu o postavení a právach menšín za obdobie 2019 – 2020 sa hrdo chváli, ako sa zlepšuje napĺňanie príslušných noriem v oblasti uplatňovania menšinových práv (Správy a koncepčné materiály | Splnomocnenc vlády pre národnostné menšiny (gov.sk)). Podstatou zákona sú úplne iné fundamenty.

Dve
nebezpečné autonómne jadrá

Separatistický
zámer zákona o národnostných menšinách
(7734_legislativny-zamer-zakona-o-narodnostnych-mensinach.pdf
(gov.sk)
)
Úradu
splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny
jasne
definuje autonómne prvky a postupnú územnú izoláciu zvrchovaného
slovenského územia od štátu. Pre
maďarské separatistické elity je cieľovým vzorom autonómna
oblasť Južné Tirolsko. Existujúci
Fond na podporu kultúr národnostných menšín (Kultminor)
predstavuje istý celoslovenský autonómny prvok, navrhovaný zámer
zákona však počíta s autonómnymi prvkami aj na úrovni južných
VÚC a obecných samospráv, ktoré budú uplatňovať menšinové
práva. Ďalšia inštitucionalizácia sa bude vzťahovať na akúsi
celoštátnu a regionálnu sieť maďarskej jazykovej polície, ktorá
bude kontrolovať a dohliadať na povinné používanie menšinového
maďarského jazyka Slovákmi a udeľovať im pokuty. Druhým
separatistickým nebezpečenstvom je možnosť verejne používať
národnostné symboly – maďarskú hymnu, maďarskú vlajku,
maďarský znak. Tieto práva treba chápať tak, že pred obecnými
úradmi, na podujatiach, zasadnutiach samosprávnych orgánov,
miestnostiach obecných a samosprávnych orgánov budú visieť aj
maďarské vlajky a hrať sa bude maďarská hymna. A ako to už
poznáme z praxe, budú to „iba“ maďarské symboly, bez
slovenských štátnych symbolov. Zákon „pochopiteľne“ počíta
aj s uzákonením druhého štátneho jazyka – maďarčiny, ako
návratu do starých dobrých čias v Uhorsku. Popri tom, tak ako to
už aj reálne na juhu štátu existuje, budú musieť vo všetkých
štátnych a budúcich autonómnych menšinových samosprávach
zamestnanci povinne ovládať menšinovú maďarčinu. Podobne, treba
počítať s tým, že v školách, kde sa dnes vyučuje v štátnom
jazyku bude povinné vyučovanie maďarčiny, v severnejších
okresoch môže byť maďarčina „dobrovoľným druhým“ štátnym
jazykom. V menšinových maďarských školách sa môže zrušiť
povinné vyučovanie súčasného štátneho jazyka. Návštevníci
zo severu Slovenska sa už neprídu rekreovať do teplých južných
krajov ako do svojej vlasti. Dominantná bude maďarčina, maďarské
symboly, maďarské nápisy.
„Felvidék“ bude mať počas celoštátnych maďarských osláv –
keď bude oslavovať každé historické maďarské víťazstvo nad
slovenským národom a jeho štátom -spolu s materskou krajinou
zatvorené obchody, počet a intenzita maďarských symbolov sa
maximálne zvýši, kedy už málokto bude rozpoznávať, kde sú
štátne hranice s južným susedom. Po tejto legislatívnej úprave
(alebo vrátane) bude zákonite nasledovať zriadenie parlamentu
alebo celoštátnej samosprávnej rady, jeho predsedu a poslancov za
„Južné Slovensko“ teda Felvidék s patričným finančným
rozpočtom, ktorý bude musieť byť, pre nový široký
administratívny aparát nepomerne vyšší ako doposiaľ a ako vo
zvyšnej časti Slovenska. Slováci budú oficiálne povinne používať
dvojjazyčný názov Južné Slovensko – Felvidék, dvojjazyčné
názvy všetkých obcí a miest na Slovensku, dvojjazyčné
geografické názvy, dvojjazyčné názvy miestnych odborov Matice
slovenskej a pod. Pôsobí to ako fantazmagória, prelud,
fatamorgána, halucinácia, teda vízia? Stačí si pripomenúť ako
sa schvaľoval deštrukčný zákon o používaní jazykov
národnostných menšín v roku 1999. Tiež to bola spočiatku vízia,
teda halucinácia. To však ešte nie je všetko.

Diskriminačný
potenciál štátneho jazyka bráni demokratizácii spoločnosti

Takto
nazvala súčasnú jazykovú situáciu zamestnankyňa Jazykovedného
ústavu pomenovanom po najväčšom bojovníkovi za suverénne
postavenie slovenského jazyka – Ľudovítovi Štúrovi. Obmedzenie a
zbavenie suverenity štátneho jazyka čítame aj v aktuálnom
vyhlásení
vlády SR, s podobnosťou čisto náhodnou s Jazykovedným ústavom:
„Vláda
SR preto na úrovni ochrany štátneho jazyka bude podporovať
iniciatívy na zvyšovanie jazykového povedomia a jazykovej kultúry
odbornej i širokej verejnosti či používania spisovnej slovenčiny.
No taktiež bude Vláda SR citlivo zohľadňovať koexistenciu
štátneho jazyka s inými úradnými jazykmi EÚ a jazykmi
národnostných menšín pri ich používaní. Vláda SR sa zároveň
zaväzuje vyhodnotiť a pripraviť novelu zákona NR SR č. 270/1995
Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov tak, aby sa zamedzilo neodôvodneným zásahom do slobody
prejavu a práva na šírenie informácií pod zámienkou ochrany
štátneho jazyka.“ Štátny jazyk podľa jeho liberálnych
ochrancov znevýhodňuje ostatné jazyky, lebo je dominantný a má
prednosť pred ostatnými jazykmi. Takýto stav bráni tomu, aby sa
Slovensko stalo úspešnou demokratickou „krajinou“. Len ak sa
budú na Slovensku, podobne ako v Uhorsku, používať rovnocenne
rôzne jazyky, budeme vyspelou spoločnosťou. Pritom vláda SR sa
musí riadiť stále platnými strategickými dokumentmi, najmä
Ministerstva kultúry SR. V „Koncepcii starostlivosti o štátny
jazyk“ a „Opatreniach v oblasti štátneho jazyka“ ministerstva
je nastavené jasné smerovanie k jazykovej suverenite – jazyková
politika musí mať výrazné integračné tendencie, správna a
nepretržitá jazyková politika má pri definovaní základných
národných a štátnych záujmov závažné miesto, MK SR sa
zaväzuje dohliadať a chrániť št. jazyk na všetkých úrovniach
verejnej správy, na otázku, či by sa štát mal starať o ochranu
a rozvoj slovenského jazyka, kladne odpovedalo až 93 percent
respondentov, primeraný
stupeň ovládania štátneho jazyka odstraňuje jazykové bariéry
medzi občanmi štátu, jazyková výchova znamená úsilie
rozvíjať a upevňovať jazykové vedomie používateľov štátneho
jazyka vo verejnom styku. Na napĺňanie tejto politiky má dozerať
Medzirezortná expertná komisia zriadená ministerstvom kultúry.
Minister kultúry v spolupráci s predsedom Slovenskej akadémie vied
raz ročne predloží na rokovanie vlády informáciu o realizácii
koncepcie, ktorá bude vychádzať z výsledkov činnosti komisie.
Nič z tohto sa nedeje, aspoň nie natoľko, aby sme to pociťovali.
Namiesto toho však veľmi dobre funguje medzirezortná komisia na
aplikáciu menšinových jazykov. Ale to nie všetko.

Vládna
reprezentácia naplánovala kultúrnu rozdielnosť slovenskej
spoločnosti

„V
rámci kultúry má osobitné postavenie rôznorodá kultúra
národnostných menšín. Jej podporou sa zvyšuje kultúrna
diverzita regiónov,“ uvádza nové vyhlásenie vlády. Nikto
nepochybuje o tom, že na Slovensku žijú občania aj inej
národnosti, ako autochtónne etnické skupiny. 12 % príslušníkov
hlásiacich sa k národnostným menšinám z celkového počtu
obyvateľov však ani náhodou neznamená mnohonárodný štát, ako
nám to chcú nanútiť isté medzinárodné a slovenské
kolaborantské kruhy. Vláda to však chce zmeniť – jednak umelým
navýšením počtu príslušníkov po sčítaní obyvateľstva z
hľadiska dvojitej identity, ale aj plánovaným prísunom nových
migrantov, teda nových menšín, pre ktoré zriadi nový Úrad pre
národnostné menšiny. Vo vyhlásení sa ďalej uvádza: „Vláda
sa zaväzuje prispievať
ku kultúrnej a sociálnej inklúzii nielen národnostných menšín
s dôrazom na systematické udržiavanie a rozvoj akejkoľvek
menšinovej identity podstatnej pre kultúrnu diverzitu.“ Slováci,
pripravte sa na ďalšie zavádzanie rozdielnosti a rôzno-rod-osti
slovenskej spoločnosti a zároveň vaše včleňovanie do
osobnostne, etnicky a rodovo nedefinovateľnej a neidentifikovateľnej
občianskej masy. Inklúzia, rozumej – zvyšovanie práv
akýchkoľvek menšín na úkor väčšiny, experimentovanie s
tradičným rodovým vymedzením a najnovšie experimentačné
vakcinačné pokusy na deťoch. Vláda nám teda odkazuje –
rozdielnosť na Slovensku je síce zanedbateľná, ale urobíme
všetko preto, aby tu bola v plnom rozsahu.

Skutočne ide o existenciu
Slovenskej republiky

Priznanie bežných, ustálených práv
národnostným menšinám nie je nič mimoriadne a je v súlade s
medzinárodnými a európskymi zmluvami a dohovormi. V súvislosti
však s dlhoročnou nečinnosťou slovenských štátnych orgánov,
ignorovaním novodobej plazivej maďarizácie, korupciou, politickým
obchodovaním v neprospech národno-štátnych záujmov a následne
katastrofálnym stavom na juhu SR a v kontexte so štátnou
revizionistickou, ale aj utajovanou iredentistickou činnosťou
Budapešti, jej exteritoriálnou legislatívou v rozpore s
medzinárodným právom, stálymi požiadavkami na Slovenskú
republiku v rozpore so všeobecným a medzinárodným chápaním
dobrých susedských vzťahov, príliš častým porušovaním a
nedodržiavaním medzištátnych dohôd, radikálne rozdielnym
chápaním sveta, národa a štátu, ale aj vzhľadom na ešte stále
čerstvú slovenskú dejinnú pamäť – najmä päť maďarských
vojenských okupácií zvrchovaného slovenského územia,
maďarizáciu a trvalú nadradenosť, nemôžeme vnímať nové
vládne vyhlásenie inak ako separatistické, spejúce k rozvracaniu
štátu, vlastizrade a smerovaniu Slovenskej republiky k zániku.

Margaréta Vyšná