Prof. J. Husár, Bratislava 26/4/2021
Verím, že 25/4/2021 viacerí čitatelia dostali mapu, ktorá uvádza priemerné platy a penzie v Európe v roku 2008. Čitateľ ju vidí nižšie. Večer v správach o 22:00 hodine na Rádiu Slovensko čitateľ mohol počuť, že Eurostat uverejnil údaje o priemerných mzdách v krajinách Európy.
Údaje sa zhodujú s tabuľkou. Nórska priemerná mzda je 4441 euro a priemerná mzda SR je 692 eur. Teda, Volkswagen auto vyrobené v Nemecku je 6,41 krát lepšie ako Volkswagen vyrobený na Slovensku? Ale my ho exportujeme. Ostatné prepočty si môže urobiť čitateľ sám.
Ak si čitateľ pozrie všetky krajiny bývalej RVHP až sa mu nebude chcieť veriť, či to môže byť pravda. Sme tak zaostalé krajiny? Nevyplýva z nich naliehavosť riešenia zaostávania? Urobil Eurostat výpočet stupňa ekonomického rozvoja krajín Európy? Preskúmala EK súčasné praktické skúsenosti krajín RVHP a len na základe podrobného preštudovania príslušných faktov odporúčala nápravu ekonomických pák a nápravu chýb a zlepšenie fungovania ekonomík z bývalých krajín RVHP? Ako vidíme z tabuľky, riešenie je nástojčivou praktickou úlohou EK a hlavne poslancov europarlamentu.
Prerokovával niekedy europarlament ekonomické problémy krajín EÚ? Čo tam robia? Politické hašterenie? A máme vôbec ekonóma europoslanca? Ale hlavne napísal ekonomické dielo? Medzištátne aj medzioblastné rozdiely treba odmerať a následne vznikne konkrétny problém vyrovnávania medzi štátmi a oblasťami. Má EÚ ekonomickú teóriu medzioblastného a medzištátneho ekonomického vyrovnávania? Nemala EK nechať vypracovať teóriu vývoja podmienok realizácie pracovnej sily EÚ aspoň od vzniku EÚ a to ako súčasť všeobecnej teórie optimálneho fungovania ekonomických systémov krajín EÚ? Výšku penzií si môže analyzovať samotný čitateľ, aspoň sa nad nimi hlbšie zamyslí. Majú zostať bývalé krajiny RVHP iba chudobný príbuzný? Bieda je teda priaznivá pre rozmnožovanie? Čoho následkom je spomenutá bieda, pauperizmus?
Dovolím si pripomenúť aj to, koľko sa po roku 1989 popísalo v tlači, že priemyselne vyvinutejšia krajina ukazuje menej vyvinutej krajine obraz jej vlastnej budúcnosti. Neviem prečo sa ČSSR pokladala za menej vyvinutú. Už som totiž uverejnil zoznam zničených našich podnikov po roku 1989. Bolo ich viac ako 170. Vyrábali sme autá, lokomotívy, počítače, oceľ, pivo, pšenicu, jačmeň atď. Konkrétne spomeniem iba generálne riaditeľstvo Slovchémia, ktoré malo pred kupónovou privatizáciou viac ako 50 tisíc pracovníkov v širokom spektre pracovných činností. Patrili ta vlajkové lode slovenskej ekonomiky ako Slovnaft Bratislava, Chemické závody J. Dimitrova, Matador Púchov, Duslo Šaľa, Chemlon Humenné, Chemosvit Svit (kde som bol ako vysokoškolák na praxi), Ckemolak Smolenice, CHZVP Nováky, či Plastika Nitra. Bolo tam tiež vedecko-výskumné zázemie s približne 3 500 pracovníkmi, ako napríklad Výskumný ústav chemických vlákien Svit, Výskumný ústav organických syntéz Bratislava a ďalších 5.
Všetky tieto výskumné ústavy boli vo svojej činnosti koordinované a nasmerované na aktuálne trendy žiadúceho rozvoja jednotlivých výrobných podnikov v rámci toho generálneho riaditeľstva. Na toto odvetvie sme boli hrdí. Kde je?
Musím spomenúť aj druhý dnešný mail. Ide o problém miezd, platov v SR. Podpredseda strany Smer-SD Erik Kaliňák sa rozhodol obrátiť na všetky ministerstvá a Úrad vlády, od ktorých požadoval informácie o príjme zamestnancov. ,,Požadujem výpis všetkých vedúcich pracovníkov, ich funkciu, plat, príplatky, odmeny a iné prémie za výkon pracovnej činnosti za rok 2020,“ uvádza sa v oficiálnom emaile. Spomeniem iba niekoľko funkcií v spojitosti s mojou úvahou. Predovšetkým, ani jedno ministerstvo neuviedlo plat ministra.
Ale na MF SR má generálny riaditeľ útvaru hodnoty za peniaze 16 800 eur, generálny riaditeľ sekcie auditu a kontroly 23 428 eur, na MŽP má riaditeľka osobného úradu (?) 6650 eur a na rezorte obrany má riaditeľka kancelárie 8500 eur. Údaje ma ozaj prekvapili. Štatistický úrad publikuje graf rozdelenia platov a minimálna mzda je 190 eur.
Svetové ekonomické myslenie ozaj dôkladne rozoberá pojem mzda aj pojem plat. Nebudem ich uvádzať ale spomeniem aspoň základnú definíciu, že mzda je cena práce, ako určité množstvo peňazí, ktoré sa platí za určité množstvo práce. Trochu si pomôžem ekonómiou práce, vedou. Definícia hovorí, že ekonómia práce (labour economics) je veda, ktorá sa snaží porozumieť fungovaniu a dynamike miezd na trhu práce. Práca je komodita, ktorú ponúkajú pracovníci ako výmenu, a to za mzdu, ktorú platia podniky ako prejav ich dopytu. Ako sú odvodené vyššie spomenuté mzdy? Veľa dnešných penzistov a penzistiek zastávali funkcie generálneho riaditeľa, či riaditeľa osobného úradu, ba boli expertmi OSN, či robili priamo v centrále OSN v New Yorku a v Ženeve a po prepočítaní si svojich platov ani jeden nedosahoval hodnotu 23 428 eur. Domáci pauperizmus hovorí, že riaditeľ má 33,87 krát vyššiu mzdu ako priemerná mzda Slováka.
Záverom musím ešte spomenúť ďalší problém, problém orgánov. Mňa priam zaráža, koľko máme úradov, ktoré vlastne vykonávajú práce, ktoré majú robiť príslušné ministerstvá. Spomeniem iba RRZ, Útvar hodnota za peniaze, či Inštitút finančnej politiky. Sú to orgány hospodárskeho riadenia? Nie sú zbytočné?
Pozrel som si príslušnú stránku a zistil som toto: „Úlohou Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) Ministerstva financií SR je zvyšovať hodnotu, ktorú za svoje peniaze verejnosť dostáva. Našim cieľom je posilniť orientáciu na výsledky pri rozhodovaní o verejných politikách, reguláciách, investíciách a prevádzke štátu. Podstatou hodnoty za peniaze je posúdiť, či peniaze daňovníkov budú skutočne vynaložené najlepšie ako je možné pre dosiahnutie stanoveného cieľa. Túto úlohu napĺňame prostredníctvom:
- pravidelného hodnotenia efektivity (revíziou) verejných politík a výdavkov, ktoré je naviazané na tvorbu rozpočtu
- hodnotenia investičných projektov a regulácií
- podpory vzniku analytických jednotiek v štátnej správe a budovania analytických nástrojov
Útvar hodnoty za peniaze je gestorom metodiky revízie výdavkov a zabezpečuje štandardizáciu výstupov, ktoré hodnotia efektívnosť verejných výdavkov naprieč ministerstvami.“
Ale predsa to sú všetko úlohy fiskálnej politiky, ktorú robí ministerstvo financií. Každý investičný projekt musí mať ekonomické hodnotenie. Analogické sú úlohy RRZ a IFP. Tie úlohy rieši monetárne politika, ktorú robí NBS, či ECB. Nie sú mzdy a platy týchto útvarov peniazmi vyhodeným do vzduchu? Dielo o makroekonómii uvádza úlohy vlády, fiskálnej a monetárnej politiky na viac ako 120 stranách. Tieto útvary tieto poznatky neovládajú.
Záver:
Na jednej strane majú bývalé krajiny RVHP biedne priemerné mzdy, a na druhej strane orgány riadenia Slovenska majú mzdy, o ktorých sa obyčajnému človeku nesníva.
Ani orgány SR ani orgány EÚ sa nespoliehajú na poznatky manažeriálnej ekonómie, ekonómie práce, či makroekonómie.
Uznávajú iba prax: každé hrable k sebe hrabú.
