Odpoveď Kancelárii predsedu NR SR a Kancelárii predsedu vlády SR vo veci trestného stíhania – doc. Ján Dudáš, DrSc.

Odpoveď kancelárii predsedu NR SR

Doc. Ján Dudáš,
DrSc.

Pokroku 9, 044 42 
Rozhanovce, jan.dudas@tuke.sk

__________________________________________________________________________

Vážená pani Ing. Elena Fabová,

ďakujem Vám za vašu odpoveď ako štátneho radcu na
moje podanie „Útok súdnej
a výkonnej moci proti slobode vedeckého výskumu ako civilizačného základu
spoločnosti“
ako aj za želanie „zdravia a taktiež múdrosťou, energiou a spokojnosťou naplnené dni“,
pričom je Vám ľúto, že na základe  mojich
negatívnych skúseností mám nedôveru voči súdnej a výkonnej moci.

Súhlasím
s Vami v tom, že NR SR nie je v zmysle platnej legislatívy
oprávnená zasahovať do činnosti súdov a prokuratúry.

Avšak
ma prekvapilo Vaše konštatovanie, „že NR
ani jej predseda nemá kompetencie v oblasti, v ktorej ste sa na nás
obrátil
i“.

Dovolím
si ešte raz uviesť, o čo žiadam a prečo žiadam:

  1. O podniknutie účinných
    a efektívnych krokov na odstránenie pojmu extrémizmus z trestného
    poriadku SR
    , pretože sa nevyužíva právne, ale zneužíva sa na politické
    ciele určitých síl, ktoré vytvárajú snahu byť štátom v štáte;

  • O podniknutie účinných
    krokov na potrestanie činiteľov súdnej a výkonnej moci, ktorí porušujú
    ústavu, zaštiťujúc sa pseudotrestným činom tzv. „extrémizmu“;

  • O presadenie nezávislosti
    súdnej moci od výkonnej moci ako aj od zákonodarnej moci v Ústave SR,

    aby SR bola demokraticky právny štát nielen proklamatívne, ale aj „de facto“;

  • V každej intelektuálnej
    či výrobnej činnosti je termínovanie jej činnosti, čo nie je zavedené
    pre Ústavný súd Slovenskej republiky resp. aj iné súdy Slovenskej republiky, čo
    je unikát, ktorý sa nevyskytuje a je nepredstaviteľný v iných
    intelektuálnych činnostiach či výrobných činnostiach, obzvlášť keď
    intelektuálna náročnosť právnickej praxe s výnimkou sofistikovaných
    prípadov je na úrovni riešenia lineárnej algebraickej rovnice, čo je učivo 6.
    triedy základnej školy. V CK monarchii tomu zodpovedalo pracovné zaradenie
    sudcu ako „vyššieho úradníka“. Absencia termínovania súdnych rozhodnutí resp.
    jej porušovanie legislatívne zakotvuje lenivosť či nečinnosť súdov, spôsobujúcu
    kolaps efektívneho a spravodlivého súdnictva, vyjadrenú aj stanoviskom
    zahraničných expertov:

SÚDNICTVO SR JE NA ÚROVNI AFRICKÝCH KRAJÍN“ (TV Markíza,
28.3.2005)“

podstatné pre demokratický a právny štát.

Body
1), 3) a 4) sa týkajú legislatívy a na prijatie legislatívy je
kompetentná NR SR,
preto Vaše konštatovanie je v evidentnmom rozpore so
skutočnosťou. O to viac je to nepochopiteľné a prekvapuje ma to a
zaráža, že takéto tvrdenie prezentuje štátny radca.

Ignorovanie
týchto z hľadiska funkčnej a nielen deklarovanej demokracie
podstatných návrhov
, ktoré by sfunkčnili a zdemokratizovali súdnictvo a odstránili
z neho legislatívnu a súdnu schizofréniu – subústavná legislatíva
v rozpore s ústavou a navyše aj s medzinárodnou
legislatívou, legislatívne prvky a súdne inštitúty analogické tým
v totalitárnych štátoch fašizmu
(Taliansko) a nacizmu (Nemecko)
a ktoré v mene boja proti vágnemu pojmu extrémizmu implementujú
do legislatívy a súdnictva skutočný extrémizmus a právnický
superextrémizmus,

navrhuje konštatovanie,

že predsedovi parlamentu resp. kompetentným z kancelárie
predsedu NR SR sú irelevantné nasledovné činy

a)

  1. Útok proti slobode
    slova, garantovanou Ústavou Slovenskej republiky ako aj ďalšími medzinárodnými,
    de facto medzištátnymi dokumentmi
    , ktorých
    flagrantným hrubým porušením sú uvedené činy štátnej súdnej a výkonnej
    moci;

  • Útok proti slobode
    vedeckého bádania;

  • Útok na slobodu a nedotknuteľnosť
    akademickej pôdy

a sú implicitným schválením týchto
protiústavných zásahov, čo reprezentuje právnu a politickú absurditu – politický
extrémizmus a právnickú schizofréniu – právnický superextrémizmus, čo
je
de facto právna perverzita, nepredstaviteľné v
prírodných a technických vedách a činnostiach;

b) legislatívna schizofrénia, nepredstaviteľná
a nemožná vo vedných disciplínach – subústavné zákony sú v rozpore
s ústavou
a  navyše aj s medzinárodnými dokumentami,
čo vytvára antidemokratický chaos v legislatíve, súdnictve i v spoločnosti;

c) dobrovoľné podriadenie sa vládnej moci
antihumánnym a anticivilizačným 
machiavelistickým silám spoza opony, ktoré chcú byť štátom v štáte
a pretláčajú paleolitické prvky do legislatívy, čo je dobrovoľná subordinácia
vládnej moci, ignorujúca demokratické voľby;

d) otázka naplnenie deklarovaného demokratického
právneho štátu irelevantná,

čo predstavuje podporu vytvárania dementného
sveta v obla
sti práva a politiky, podporu právnickej
tyranie a súdneho teroru,
podporu myšlienkovej
polície ako nepriateľky slobody slova
, ako ju malo fašistické Taliansko,
hitlerovské nacistické Nemecko či Sovietsky zväz a jeho satelity, kde justícia
v značnej miere vytvárala dobu totality, mala podobné výsadné postavenie
ako štátostrana, bola nekritizovateľná.
Sú to evidentné príklady zásadnej a podstatnej neschopnosti a
inkompetencie
, ktoré vedú štát do záhuby a to s priamym
pričinením inteligencie v oblasti práva a politiky.

To
navrhuje dedukciu

absencii a neznalosti
činnej kompetencie

– ale aj absencii formálnej kompetencie.

a teda o politickom i právnom zlyhaní
vo vedení štátu.

Na
margo:

Keďže extrém je odchýlka od normálu,
v tomto prípade od ústav
y, ide o politický a právny
superextrémizmus, právnickú i politickú zvrhlosť
. Jedným z najpríznačnejších rysov zla je
zakazovanie otázok a tabuizovanie alebo kriminalizácia úprimného hľadania
odpovedí. Zakazovať ľuďom klásť otázky a hľadať odpovede znamená popierať
to, čo nás robí ľuďmi.

Intelektuálna
náročnosť právnych zamestnaní
s výnimkou sofistikovaných prípadovje
na úrovni riešenia lineárnej algebraickej rovnice, čo je predmet učiva
v siedmej triede základnej školy.

Antihumánny a antidemokratický stav v oblasti
práva predstavujú aj nasledovné konštatácie:

-z celkového
počtu 10 atribútov právneho štátu, je v legislatíve SR po roku 1989
viacnásobne porušených 5 atribútov, teda polovica – a to tých
najpodstatnejších
(Bröstl, A. a kol. Základy štátovedy, 2000; Dudáš, J., Inteligencia v oblasti práva in J.
Dudáš, Absurdity vysokých škôl a inteligencie na Slovensku, 2011, s.285 –
306
).


právna inflácia
,
väčšia ako po komunistickom puči vo februári 1948 (JUDr. P. Varhalík)

právnická dystopia – výťahové zákony

-formulácia gumových paragrafov

dvojaký meter ba až kilometer
majú niektorí vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia

– nepresnosť,
interpretačná viacznačnosť formulácií legislatívnych zákonov odlišuje právnikov
od vedcov, ktorí formulujú zákony  vylúčením dvoj- či viacnásobnej
interpretácie

liberalizácia práva, ktorá rozkladá
spoločnosť

žiaden text
ústavy nepozná peniaze ako politickú veličinu. Všetky legislatívy  sú čírou náukou
(Spengler, O., Zánik Západu,  2017)

zrušenie nezrušiteľných amnestií
ojedinelý jav v euro-atlantickom priestore

plénum ústavného súdu za predsedníctva
JUDr. I. Macejkovej prijalo uznesenie, že sudcovia sa nemajú vyjadrovať
k spoločensko-politickým témam (JUDr. P. B., sudca ÚS SR), čo je držhubný
útok na slobodu slova sudcov, prijatý ústavným súdom v evidentom rozpore
s jeho poslaním – chrániť ústavné zákony

a celý
rad iných nedostatkov.

Zo širšieho hľadiska – ak o sudcoch rozhoduje
politická moc, taký štát nie je právny. Veľká moc výkonnej moci
spočíva s určovaním obsadenia všetkých súdov
a tým má v rukách osud každého občana (Spengler 2017, s. 858). Slovenská republika či iný štát nie je a
nebude nikdy právny štát, pokiaľ o sudcoch bude rozhodovať výkonná moc
i zákonodarná moc a korumpovať ich.

Z uvedeného
plynie,

že SR nie je právny štát, o  SR ako o právnom štáte už len z pohľadu
existujúcej legislatívy nemôže byť ani reči.
Navyše, je málo rozborov,
aké zákony absentovali“
(Kultúra č. 3/2007). Z týchto
dôvodov legislatíva má malú afinitu so
spravodlivosťou, odbornou morálkou i humánnou morálkou. V sfére
práva pokrok nenastal
, modernizácia sveta 20. storočia na rozdiel od
vedy a techniky ho obišla (Ferko, V.,
Zákon smotany, 2000
). Absentuje systémovosť, ktorá je imanentnou
vlastnosťou vedy. Ide o asynchrónny vývoj práva oproti prírodným
a technickým vedám.

Požiadavkou
sa stáva prestavenie celého právneho myslenia podľa analógie vyššej
matematiky a fyziky
(Spengler 2017,
s. 514, 884)
. Náuka o práve je v stave, v akom bola náuka
o elektrine pred Coulombovým kvantifikačným experimentom merania síl medzi
dvomi bodovými nábojmi v roku 1795, ktorý túto náuku pozdvihol na úroveň
vedy.

Otázka príčin antidemokratického stavu
legislatívy a súdnictva
sú viaceré. Jedna možná príčina je
v absencii kvalitných právnikov (až na výnimky) – istým vysvetlením je, že
sú absolventi právnych meštianok po roku 1948 (výrok JUDr. L. Chriašteľa,
predvojnového absolventa práva) resp. právnických základných škôl (JUDr. P.
Železník) či električkových škôl (JUDr. K.M. predseda Okresného súdu
v Košiciach) i po roku 1989 ako dôsledkom pôsobenia „komplexných“
profesorov práva
a istá hodnota ich IQ im nedovoľuje rozpoznať
existujúcu schizofréniu práva a iné právne perverzity. Alternatívne
vysvetlenie prezentoval dekan Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach: “Právnici vstupujúci do politiky opúšťajú
oblasť práva
“. Takýto jav je nepredstaviteľný a nemožný u inteligencie
činnej v oblasti prírodných a technických vied a činností
a tento prístup ich vyraďuje z najvyšších vrstiev inteligencie
intelektuál, inteligent,
ktoré sú prospešné spoločnosti a zaraďuje ich
medzi najnižšie vrstvy inteligencie . polointeligent, pseudointeligent
a lumpeninteligent
, ktoré sú spoločnosti na obtiaž (pozri napr. Dudáš, J., Kríza vysokých škôl, Kultúra č.
8/2013).
Citovaný dobrovoľný útek právnikov čo i len od formálnej
kompetencie navrhuje, že ide o duševný proletariát, nádenníkov
v oblasti práva
, a nie právnikov.

Iná príčina je v absencii odbornej
i humánnej morálky (až na výnimky). Je podivné, že právnici
a organizácie právnikov priam stachanovsky mlčali a mlčia k tomuto
rozkladu právneho štátu a tým umožnili vládnej moci
– predchádzajúcim
vládnym koalíciám na spôsob komunistickej postsocialistickej lúzy zaviesť
tyraniu tzv. extrémizmu a v mene
boja proti extrémizmu zaviesť politický
a právnický superextrémizmus
. Ide o premnoženú pampersinteligenciu (predposratú
právnickú inteligenciu). Právnici tak ako za komunistickej totalitarity boli
jej súčasťou a ochranou – prokurátori museli byť členmi KSČ
a presadzovať jej politiku a totalitárny  komunistický zákon o
prokuratúre z roku 1964 ostal v platnosti aj po majetkovom prevrate
v roku 1989 (?!) – tak aj teraz sú mnohí – najmä špeciálna prokuratúra
a špeciálny súd a všetci, ktorí sa boja rozhodovať spravodlivo súc
vystavení politickým tlakom – až na výnimky sú aktívnou súčasťou politického
a právneho superextrémizmu. Je to prejav tristne najnižšej úrovne
právnickej inteligencie a inteligencie v oblasti politickej činnosti,
absencia dvoch najvyšších vrstiev inteligencie – intelektuál a inteligent
(Dudáš 2013).

Amorálna mentálna gymnastika a mentálna
ekvilibristika právnikov, intelektuálna prostitúcia právnikov – navrhovateľov
a schvaľovateľov protiústavných zákonov vytvára podhubie
a nekompetentní poslanci v NR SR prijmú zákony proti zdravému rozumu
– aj podľa paleolitických princípov. Prokuratúra spiaca k závažným
trestným činom páchateľov na najvyššej úrovni je iba optickou výplňou súdnictva.

Piatu
kolónu práva
v rámci tretieho
sektora tvorí organizácia VIA IURIS avýsmechom otvorenej justície je Združenie za
otvorenú justíciu –
uvedené
podstatné právne nedostatky ich nezaujímajú a ich anticivilizačne
neoliberalisticky zameraná činnosť ich zaraďuje na najnižšiu úroveň
lumpeninteligencie. Odmietnutie prijať účinný zákon, ako je to
v Spojených štátoch, Ruskej federácii i aparthaidnom Izraeli (N. Saleh, Proč se vraždí
v Izraeli,2002)
o regulácii piatej kolóny – tretieho sektora de
facto
súkromníkov (financovaných zo zdrojov jednej upadajúcej superveľmoci)
paralyzuje spoločnosť a je svedectvom neschopnosti a katastrofálneho
zlyhania NR SR, vedenou koalíciou na čele s tzv. sociálnou demokraciou.

To sú javy, ktoré vedú k deevolúcii spoločnosti.
Existujúce právo a politika tak robia z druhej Slovenskej republiky iracionálny
štát
. Kto vyčistí tento Augiášov chliev v práve a politike?

Existujúci chaos v súdnictve vyžaduje systémové
zmeny
, systém efektívnej kontroly práce prokurátorov , sudcov a súdov,
ktorí sú bez relevantného dôvodu nadmerne 
vysoko odmeňovaní (za neproduktívnu činnosť), nezávislým orgánom, pozostávajúcim
zo zástupcov relevantných intelektuálnych disciplín, a nielen právnikov,
nakoľko
najvyšším zákonom je zdravý rozum, a väzbu ich
miezd a odmien na skutočne vykonanú efektívnu prácu. Je potreba
komplexnej analýzy legislatívy a na jej základe odstránenie legislatívnych
dier a nápravy zákonov v súlade s princípmi právneho štátu
. Tu
zlyhávajú ministerstvá, vláda, parlament ako aj akademické inštitúcie vysokých
škôl a SAV
. Zabezpečenie nezávislosti súdnej moci od moci výkonnej
a zákonodarnej v ústave – jej rekodifikácia a jej schválenie
obyvateľstvom je atribútom právneho štátu, ktorý sa chce zakrývať dekou
demokracie.

S pozdravom

Doc. Ján Dudáš, DrSc.

24.8.2020

Odpoveď Kancelárii predsedu vlády SR

Doc. Ján Dudáš,
DrSc.

Pokroku 9, 044 42 
Rozhanovce, jan.dudas@tuke.sk

__________________________________________________________________________

Vážený pán JUDr. Mgr. Kamil Rábara,

ďakujem Vám za oznam, že ste moje podanie – „Útok súdnej a výkonnej moci proti vedeckému
výskumu ako civilizačnému základu spoločnosti“,
odstúpili na
priame vybavenie generálnemu prokurátorovi a generálnej riaditeľke
s tým, že „daná záležitosť nepatrí do
kompetencie predsedu vlády SR, odstúpiť na priame vybavenie v zmysle zákona č.
153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a v zmysle
zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy v znení neskorších predpisov ako vecne príslušným orgánom
“ – je toto odstúpenie
adekvátne citovaným právnym normám.

Avšak
čo sa týka inkvizičného útoku
proti slobode vedeckého bádania, uskutočnené proti mojej osobe
, vzhľadom na
to, že vláda má zákonodarnú iniciatívu, návrhy:

  1. „O podniknutie účinných
    legislatívnych a iných krokov na zastavenie môjho šikanovania súdnou
    a výkonnou mocou za nezávislý vedecký výskum, ako aj za zastavenie šikany
    iných osôb obvinených z pseudotrestného činu „extrémizmu“;

  • O podniknutie účinných
    a efektívnych krokov na odstránenie pojmu extrémizmus z trestného
    poriadku SR, pretože sa nevyužíva právne, ale zneužíva sa na politické ciele
    určitých síl, ktoré vytvárajú snahu byť štátom v štáte;

  • O podniknutie účinných
    krokov na potrestanie činiteľov súdnej a výkonnej moci, ktorí porušujú
    ústavu, zaštiťujúc sa pseudotrestným činom tzv. „extrémizmu“;

  • O presadenie nezávislosti
    súdnej moci od výkonnej moci ako aj od zákonodarnej moci v Ústave SR, aby
    SR bola demokraticky právny štát nielen proklamatívne, ale aj „de facto“;

  • V každej intelektuálnej
    či výrobnej činnosti je termínovanie jej činnosti, čo nie je zavedené pre
    Ústavný súd Slovenskej republiky resp. aj iné súdy Slovenskej republiky, čo je
    unikát, ktorý sa nevyskytuje a je nepredstaviteľný v iných
    intelektuálnych činnostiach či výrobných činnostiach, obzvlášť keď
    intelektuálna náročnosť právnickej praxe s výnimkou sofistikovaných
    prípadov je na úrovni riešenia lineárnej algebraickej rovnice, čo je učivo 6. triedy
    základnej školy. V CK monarchii tomu zodpovedalo pracovné zaradenie sudcu
    ako „vyššieho úradníka“. Absencia termínovania súdnych rozhodnutí resp. jej
    porušovanie legislatívne zakotvuje lenivosť či nečinnosť súdov, spôsobujúcu
    kolaps efektívneho a spravodlivého súdnictva, vyjadrenú aj stanoviskom
    zahraničných expertov:

SÚDNICTVO SR JE NA ÚROVNI AFRICKÝCH KRAJÍN“ (TV Markíza,
28.3.2005)“

podstatné pre demokratický a právny štát
a ich riešenie je v kompetencii vlády, obzvlášť, keď má zákonodarnú
iniciatívu.

Ignorovanie
týchto z hľadiska funkčnej a nielen deklarovanej demokracie
podstatných návrhov
, ktoré by sfunkčnili a zdemokratizovali súdnictvo a odstránili
z neho legislatívnu a súdnu schizofréniu – subústavná legislatíva
v rozpore s ústavou a navyše aj s medzinárodnou
legislatívou, legislatívne prvky a súdne inštitúty analogické tým
v totalitárnych štátoch fašizmu
(Taliansko) a nacizmu (Nemecko)
a ktoré v mene boja proti vágnemu pojmu extrémizmu implementujú
do legislatívy a súdnictva skutočný extrémizmus a právnický
superextrémizmus,

navrhuje konštatovanie,

že predsedovi vlády resp. kompetentným z úradu vlády
sú irelevantné nasledovné činy

a)

  1. Útok proti slobode
    slova, garantovanou Ústavou Slovenskej republiky ako aj ďalšími medzinárodnými,
    de facto medzištátnymi dokumentmi
    , ktorých
    flagrantným hrubým porušením sú uvedené činy štátnej súdnej a výkonnej
    moci;

  • Útok proti slobode
    vedeckého bádania;

  • Útok na slobodu a nedotknuteľnosť
    akademickej pôdy

a sú implicitným schválením týchto
protiústavných zásahov, čo reprezentuje právnu politickú absurditu – politický
extrémizmus a právnickú schizofréniu – právnický superextrémizmus,
čo je de facto právna perverzita, nepredstaviteľné v prírodných
a technických vedách a činnostiach;

b) legislatívna schizofrénia, nepredstaviteľná
a nemožná vo vedných disciplínach – subústavné zákony sú v rozpore
s ústavou
a  navyše aj s medzinárodnými dokumentami,
čo vytvára antidemokratický chaos v legislatíve, súdnictve i v spoločnosti;

c) dobrovoľné podriadenie sa vládnej moci
antihumánnym a anticivilizačným 
machiavelistickým silám spoza opony, ktoré chcú byť štátom v štáte
a pretláčajú paleolitické prvky do legislatívy, čo je dobrovoľná
subordinácia vládnej moci, ignorujúca demokratické voľby;

d) otázka deklarovaného demokratického právneho
štátu irelevantná,

čo predstavuje podporu vytvárania dementného
sveta v obla
sti práva a politiky, podporu právnickej
tyranie a súdneho teroru,
podporu myšlienkovej polície ako nepriateľky
slobody slova, ako ju malo fašistické Taliansko, hitlerovské nacistické Nemecko
či Sovietsky zväz a jeho satelity, kde justícia v značnej miere
vytvárala dobu totality, mala podobné výsadné postavenie ako štátostrana, bola nekritizovateľná. Sú to evidentné príklady zásadnej
a podstatnej neschopnosti a inkompetencie
, ktoré vedú štát do záhuby
a to s priamym pričinením inteligencie v oblasti práva.

To
navrhuje dedukciu

absencii nielen činnej
kompetencie

– ale aj absencii formálnej kompetencie.

a teda o politickom i právnom zlyhaní
vo vedení štátu.

Na
margo:

Keďže extrém je odchýlka od normálu,
v tomto prípade od ústav
y, ide o politický a právny
superextrémizmus, právnickú i politickú zvrhlosť
. Jedným z najpríznačnejších rysov zla je
zakazovanie otázok a tabuizovanie alebo kriminalizácia úprimného hľadania odpovedí.
Zakazovať ľuďom klásť otázky a hľadať odpovede znamená popierať to,
čo nás robí ľuďmi.

Intelektuálna
náročnosť právnych zamestnaní
s výnimkou sofistikovaných prípadovje
na úrovni riešenia lineárnej algebraickej rovnice, čo je predmet učiva
v siedmej triede základnej školy.

Antihumánny a antidemokratický stav v oblasti
práva predstavujú aj nasledovné konštatácie:

-z celkového
počtu 10 atribútov právneho štátu, je v legislatíve SR po roku 1989
viacnásobne porušených 5 atribútov, teda polovica – a to tých
najpodstatnejších
(Bröstl, A. a kol. Základy štátovedy, 2000; Dudáš, J., Inteligencia v oblasti práva in J.
Dudáš, Absurdity vysokých škôl a inteligencie na Slovensku, 2011, s.285 –
306
).

právna inflácia, väčšia ako po
komunistickom puči vo februári 1948 (JUDr. P. Varhalík)

právnická dystopia – výťahové zákony

-formulácia gumových paragrafov

dvojaký meter ba až kilometer
majú niektorí vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia

nepresnosť,
interpretačná viacznačnosť formulácií legislatívnych zákonov odlišuje právnikov
od vedcov, ktorí formulujú zákony  vylúčením dvoj- či viacnásobnej
interpretácie

liberalizácia práva, ktorá rozkladá
spoločnosť

žiaden text
ústavy nepozná peniaze ako politickú veličinu. Všetky legislatívy  sú čírou náukou
(Spengler, O., Zánik Západu,  2017)

zrušenie nezrušiteľných amnestií
ojedinelý jav v euro-atlantickom priestore

plénum ústavného súdu za
predsedníctva JUDr. I. Macejkovej prijalo uznesenie, že sudcovia sa nemajú
vyjadrovať k spoločensko-politickým témam (JUDr. P. B., sudca ÚS SR), čo
je držhubný útok na slobodu slova sudcov, prijatý ústavným súdom
v evidentom rozpore s jeho poslaním – chrániť ústavné zákony

a celý
rad iných nedostatkov.

Zo širšieho hľadiska – ak o sudcoch rozhoduje
politická moc, taký štát nie je právny. Veľká moc výkonnej moci
spočíva s určovaním obsadenia všetkých súdov
a tým má v rukách osud každého občana (Spengler 2017, s. 858). Slovenská republika či iný štát nie je a
nebude nikdy právny štát, pokiaľ o sudcoch bude rozhodovať výkonná moc
i zákonodarná moc a korumpovať ich.

Z uvedeného
plynie,

že SR nie je právny štát, o  SR ako o právnom štáte už len z pohľadu
existujúcej legislatívy nemôže byť ani reči.
Navyše, je málo rozborov,
aké zákony absentovali“
(Kultúra č. 3/2007). Z týchto
dôvodov legislatíva má malú afinitu so
spravodlivosťou, odbornou morálkou i humánnou morálkou. V sfére
práva pokrok nenastal
, modernizácia sveta 20. storočia na rozdiel od
vedy a techniky ho obišla (Ferko, V.,
Zákon smotany, 2000
). Absentuje systémovosť, ktorá je imanentnou
vlastnosťou vedy. Ide o asynchrónny vývoj práva oproti prírodným
a technickým vedám.

Požiadavkou
sa stáva prestavenie celého právneho myslenia podľa analógie vyššej
matematiky a fyziky
(Spengler 2017,
s. 514, 884)
. Náuka o práve je v stave, v akom bola náuka
o elektrine pred Coulombovým kvantifikačným experimentom merania síl medzi
dvomi bodovými nábojmi v roku 1795, ktorý túto náuku pozdvihol na úroveň
vedy.

Otázky príčin antidemokratického stavu
legislatívy a súdnictva
sú viaceré. Jedna možná príčina je
v absencii kvalitných právnikov (až na výnimky) – istým vysvetlením je, že
sú absolventi právnych meštianok po roku 1948 (výrok JUDr. L. Chriašteľa,
predvojnového absolventa práva) resp. právnických základných škôl (JUDr. P.
Železník) či električkových škôl (JUDr. K.M. predseda Okresného súdu
v Košiciach) i po roku 1989 ako dôsledkom pôsobenia „komplexných“
profesorov práva
a istá hodnota ich IQ im nedovoľuje rozpoznať
existujúcu schizofréniu práva a iné právne perverzity. Alternatívne
vysvetlenie prezentoval dekan Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach: “Právnici vstupujúci do politiky opúšťajú
oblasť práva
“. Takýto jav je nepredstaviteľný a nemožný u inteligencie
činnej v oblasti prírodných a technických vied a činností
a tento prístup ich vyraďuje z najvyšších vrstiev inteligencie
intelektuál, inteligent,
ktoré sú prospešné spoločnosti a zaraďuje ich
medzi najnižšie vrstvy inteligencie . polointeligent, pseudointeligent
a lumpeninteligent
, ktoré sú spoločnosti na obtiaž (pozri napr. Dudáš, J., Kríza vysokých škôl, Kultúra č.
8/2013).
Citovaný dobrovoľný útek právnikov čo i len od formálnej
kompetencie navrhuje, že ide o duševný proletariát, nádenníkov
v oblasti práva, a nie právnikov.

Iná príčina je v absencii odbornej
i humánnej morálky (až na výnimky). Je podivné, že právnici
a organizácie právnikov priam stachanovsky mlčali a mlčia k tomuto
rozkladu právneho štátu a tým umožnili vládnej moci
– predchádzajúcim
vládnym koalíciám na spôsob komunistickej postsocialistickej lúzy zaviesť
tyraniu tzv. extrémizmu a v mene
boja proti extrémizmu zaviesť politický
a právnický superextrémizmus
. Ide o premnoženú pampersinteligenciu (predposratú
právnickú inteligenciu). Právnici tak ako za komunistickej totalitarity boli
jej súčasťou a ochranou – prokurátori museli byť členmi KSČ a presadzovať
jej politiku a totalitárny  komunistický zákon o prokuratúre
z roku 1964 ostal v platnosti aj po majetkovom prevrate v roku
1989 (?!) – tak aj teraz sú mnohí – najmä špeciálna prokuratúra
a špeciálny súd a všetci, ktorí sa boja rozhodovať spravodlivo súc
vystavení politickým tlakom – až na výnimky sú aktívnou súčasťou politického
a právneho superextrémizmu. Je to prejav tristne najnižšej úrovne
právnickej inteligencie a inteligencie v oblasti politickej činnosti,
absencia dvoch najvyšších vrstiev inteligencie – intelektuál a inteligent
(Dudáš 2013).

Amorálna mentálna gymnastika a mentálna
ekvilibristika právnikov, intelektuálna prostitúcia právnikov – navrhovateľov
a schvaľovateľov protiústavných zákonov vytvára podhubie
a nekompetentní poslanci v NR SR prijmú zákony proti zdravému rozumu
– aj podľa paleolitických princípov. Prokuratúra spiaca k závažným
trestným činom páchateľov na najvyššej úrovni je iba optickou výplňou
súdnictva.

Piatu
kolónu práva
v rámci tretieho
sektora tvorí organizácia VIA IURIS avýsmechom otvorenej justície je Združenie za
otvorenú justíciu –
uvedené
podstatné právne nedostatky ich nezaujímajú a ich anticivilizačne
neoliberalisticky zameraná činnosť ich zaraďuje na najnižšiu úroveň
lumpeninteligencie. Odmietnutie prijať účinný zákon, ako je to
v Spojených štátoch, Ruskej federácii i aparthaidnom Izraeli (N. Saleh, Proč se vraždí
v Izraeli,2002)
o regulácii piatej kolóny – tretieho sektora de
facto
súkromníkov (financovaných zo zdrojov jednej upadajúcej superveľmoci)
paralyzuje spoločnosť a je svedectvom neschopnosti a katastrofálneho
zlyhania NR SR, vedenou koalíciou na čele s tzv. sociálnou demokraciou.

To sú javy, ktoré vedú k deevolúcii spoločnosti.
Existujúce právo a politika tak robia z druhej Slovenskej republiky iracionálny
štát
. Kto vyčistí tento Augiášov chliev v práve a politike?

Existujúci chaos v súdnictve vyžaduje systémové
zmeny, systém efektívnej kontroly práce prokurátorov, sudcov a súdov,
ktorí sú bez relevantných dôvodov nadmerne vysoko odmeňovaní (za neproduktívnu
činnosť),  nezávislým orgánom pozostávajúcim
zo zástupcov relevantných intelektuálnych disciplín, nielen právnikov, nakoľko najvyšším
zákonom je zdravý rozum,
a väzbu ich miezd a odmien na
skutočne vykonanú efektívnu prácu. Potreba komplexnej analýzy legislatívy a na
jej základe odstránenie legislatívnych dier a nápravy zákonov v súlade
s princípmi právneho štátu
. Tu zlyhávajú ministerstvá, vláda,
parlament ako aj akademické inštitúcie vysokých škôl a SAV.
Zabezpečenie
nezávislosti súdnej moci od moci výkonnej a zákonodarnej v ústave –
jej rekodifikácia  a jej schválenie
obyvateľstvom je atribútom právneho štátu,
ktorý sa chce zakrývať
dekou demokracie.

S pozdravom

Doc. Ján Dudáš, DrSc., v.
r.

Košice, 24.8.2020