piatok, 29 marca, 2024
spot_img
ÚvodNezaradenéNové súradnice nášho fungovania

Nové súradnice nášho fungovania

Nadpisom sa chcem vyjadriť k ekonomickému obsahu vládou prezentovaného plánu obnovy. Jej autori nepochopili jadro dnešnej civilizácie a problémy ekonomiky SR.


Svedčia o tom hlavne spôsoby (plánované) riešenia a nejasná potreba zmeny fungovania ekonomiky, ale aj používané jednoduché slová, pojmy ekonomickej vedy, napríklad aj pojem  míľniky.

Dnešný stav ekonomiky, viacerých jej odvetví je v biednom stave; napr. poľnohospodárstvo v roku 2019 malo deficit zahraničného obchodu vo výške 1812,5 mil. eur. Z toho živočíšne výrobky mínus 539,9, rastlinné výrobky -188,7, tuky, oleje, vosky -92,5 a potraviny, nápoje a tabak až -991,4 mil. eur. Hrozivé hodnoty. Toto je priam veľká výzva pre ekonómov. Prečo tento závažný ekonomický  problém nerieši plán obnovy? Spoločne s technikmi a aj sociológmi by sa dnes ekonómovia mali zamyslieť aj nad našimi  hrdinských dejinami, o ich úspechoch, napr. práve aj v poľnohospodárstve; totiž chodili k nám Francúzi a Nemci, ktorí v máji odoberali vzorky plodín, či je v nich produkčný potenciál úrod, aký dosahovali naše experimentálne JRD.  Toto všetko sa utopilo v politických záujmoch veľkého sveta. Nemôžem nespomenúť, že v rokoch 1960-70 sme mali silnú skupinu ekonómov (Pavlenda, Kočtúch, Sojka,…), ktorá zanechala nielen vedecké diela, ale aj reálne zasahovala do ekonomického diania v rámci Československa. Aj vďaka A. Dubčekovi, ktorý prišiel na Vysokú školu ekonomickú, aby získal argumenty. Mnohí dnes u nás hodnotia jeho úlohu kriticky, čo je pre naše malé krajiny, zdá sa, typické a neuvedomili sme si jeho význam v historickej chvíli, keď rozhodovanie pre neho bolo nesmierne ťažké; aj vtedy boli mocenské tlaky. Hovorím to aj zato, čo vidíme práve  hlavne dnes, že národ nemusí byť nevyhnutne v stálej opozícii voči vláde, ktorú si sám zvolil. Treba si uvedomiť, že práve neexistencia jasného obrazu o fungovaní ekonomiky SR, ktorý som čakal od plánu obnovy, umožňuje manipulovať s faktami, všeobecným vnímaním podstaty ekonomického systému a preferuje sa akýsi povrchný politický pohľad. Ľudia už spochybňujú očakávania, lebo od roku 1989 sa nestali, nezrealizovali. Nik nedefinoval model riadenia ekonomiky, čo je definované v Pavlendovej knihe. Do ekonomického diania sa nevrátila akási spoločenská pozitívna reflexia fungovania ekonomiky, ktorá sa v rokoch 1968-70 vzkriesila, hlavne aj zásluhou našich ekonómov. Spomeniem  dielo Meranie ekonomického vyrovnávania, V. Pavlenda, H. Kočtúch, Ekonomický časopis 1965/3. I. Mikloš nám tu rozpráva o akýchsi reformách, ale nevieme akých, hovorí o škôlkach.

Dnes, ako to ukazuje aj plán obnovy, sa stratilo hlboké uchopenie ekonomických problémov a ich vedecké riešenie, všeobecne, rozpracovanie podmienok realizácie pracovnej sily Slovenska v rámci EÚ, a následne chýba aj hlbšie uchopenie spoločenských problémov Slovenska, ktoré dnes rezonujú (najlepší minister financií EÚ sa nestal ministrom financi EÚ).

Ako som už spomenul, slovenskí ekonómovia vyriešili problém medzištátneho (medzioblastného) vyrovnávania a jeho merania. A dnes opäť zisťujeme, že ekonomické témy, ktoré už boli vyriešené, ktoré akosi v nás stále driemu, sú stále platné, zaostávanie SR. Veď to jasne ukazujú veľké rozdiely v krajinách EÚ, už napríklad aj výškou mzdy. Sú to témy platné, bez ohľadu na beh času, v ktorom sa dnes ženieme niekam ani nevieme kam. Pretože EÚ, jej ekonómovia nepovedali ta a takto.

Som veľmi sklamaný z doby, politickej situácie i z toho, čo sa deje s ekonómiou, hlavne jej časťou makroekonómiou, ktorá profesne upadá. Už som sa niekoľkokrát o tom verejne vyjadril. Prirovnajme si to k tomu, že hudobníci majú koncertné sály, herci majú divadlá, atď.,  ale makroekonómovia nemajú orgán, ktorý by akceptoval ich diela a dávne riešenia.  Nemajú profesionálne zázemia, ale bohužiaľ, dnes ani kvalitu.  Orgány, ktoré nemajú k nej vzťah; iba ak formálny. Ľudia, ktorí makroekonómiu, ako sa dnes hovorí, berú ako biznis a teda zdroj zárobku. Ale makroekonómia je veda. Nerobí, neštuduje sa zato, že človek zarobí nejaké peniaze. Makroekonómia stratila svoj vedecký punc. Preto vo svojich príspevkoch odvolávaním sa na roky po roku 1960, chcem poodkryť našu ekonomickú históriu, ekonomickú myseľ mysliac aj na potrebný rozvoj vedy. Aby sa ekonóm  páve aj širšej vedeckej obce, menovite EÚ, dotkol svojich koreňov v hlbinách ekonomickej vedy na Slovensku, vedeckých koreňov. Ale zároveň aj zato, aby si aj čitateľ tejto úvahy odniesol hrdosť, že sa v slovenskom priestore narodil. Nemôžeme zostať zamurovaný, ako sa to dialo aj so ženami na slovenských hradoch. Naše poznatky sa majú šíriť. Dnes nám prišla doba koronavírusu a zisťujeme dôsledky na ekonomiku. Avšak hlbší vzhľad do ekonomických problémov úplne chýba, čo priam eklatantne dokazuje aj plán obnovy. Nebudem ho rozoberať. Už stanovenie stovák cieľov iba dokazuje, že nevieme kde a ako. Získavať občana iba tým, že sa dnes nadáva na politiku, to pre ekonóma nemôže byť riešením, to nie je jeho údelom. On hľadá fungovanie ekonomického systému. Jediné, čo po nás zostane (hrady to už nebudú) budú naše činy, to že slovenský ľud žil dobre (mal žiť dobre). To musí zabezpečiť ekonomická veda. Teda jej poznatky a skutky.

Nielen mávanie menami ako Samuelson, Tobin, Keynes, čo je dnes akési samozrejmé, ale to čo zanechala ekonomická veda na Slovensku, to ako sme vyriešili meranie likvidácie zaostávania, to ako meriame zbližovanie, zmenšovanie sa rozdielov v zaostávaní, to je to podstatné. A to vyjadruje aj slovo svornosť, ktorá musí preniknúť do fungovania našej ekonomiky, ba aj ekonomík krajín EÚ. To že pre všetkých spolu zabezpečuje  želaný chod hospodárstiev EÚ. Musíme zabezpečiť, alegoricky, prostriedky rozletu a nie samospasiteľnú exhibícia povrchností, čo nám prezentoval aj časopis Index, ktorý vydáva SME. Musíme  skončiť s prečo sa to nedá. Štefánik nám to ukázal; lebo chcem. A preto musíme vedieť súradnice nášho fungovania –  V. Pavlenda má vo svojom diele časť 2. Koncepčné formovanie jednotnej socialistickej ekonomiky, vymedzenie miesta Slovenska v nej. Plán obnovy nedáva nové súradnice fungovania, a dá sa vyjadriť slovami anonymita nezodpovednosti. Z plánu obnovy vôbec nevidno čo všetko sú limitujúce skutočnosti ďalšieho vývoja ekonomiky SR, aj v rámci súradníc fungovania ekonomík EÚ.


Prof. J. Husár

Bratislava 8/10/2020

- Podporte nás -
Predchádzajúci článok
Ďalší článok

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň