Nerozozná dobré od zlého

Potešil ma mail, v ktorom sa nad dnešnými problémami s koronou zamyslel Prof. Bukovský.

Píše:

Ďakujeme pánovi Milanovi Kňažkovi a niektorým médiám za pripomenutie nutnosti prevencie a podpory imunity voči vírusovým ochoreniam. Pán Kňažko, píšete, že ste prekonali DESIATKY chrípkových infekcií. Priemerne počas každej chrípkovej sezóny umrelo najmenej 1000 ľudí, takže za Vašich „desiatok prekonaných chrípok“ umrelo niekoľko DESIATOK TISÍC ľudí. Vtedy ste tiež vyzývali na obozretnosť a varovali ste verejnosť pred infekciou a pred zľahčovaním chrípky? (Môžem sa mýliť, ale nespomínam si na žiadnu Vašu verejnú výzvu.) Alebo ste chodili hrdinsky po svete a roznášali infekciu ako väčšina iných ľudí?

Buďte vďačný za to, že vtedy, keď počas desaťročí Vášho života umierali desaťtisíce iných ľudí na chrípku, Váš imunitný systém pracoval a ochránil Vás. Teraz ste v situácií, ktorá sa označuje ako senescencia – Vaše telo zostarlo a s ním aj imunitný systém, ktorý Vás už nedokázal ochrániť pred novým vírusom. Prečo teraz šírite paniku, varovania a výzvy? Preto, lebo teraz ste už chorý Vy? Odkiaľ, prosím, beriete právo požadovať, aby sme my všetci teraz robili to, čo ste vtedy nerobili Vy?“

Možno si čitateľ spomenie na môj list, v ktorom som opisoval ponovembrovú aktivitu p. M. Kňažka a p. J. Budaja. Svoju kvalifikáciou neboli pripravení na apercepciu, vnímanie a osvojenie si informácií obsiahnutých v obsahu vtedajších správ, či analýz. V ich pamäti, odborne povedané, nemali zafixované politické a ekonomické pojmy a vzťahy medzi nimi. Očaril ich lesk obalov tovarov, ktoré prichádzali zo západu. Nepostrehli, že naše mlieko bolo z domácej paše, že naše mäso pochádzalo z domácej produkcie živočíšnej výroby JRD. Nemalo pestrofarebný obal, ale malo kvalitu.

Ani jeden z nich nevedel, že nielen u nás vo vedeckých kruhoch prebieha vedecká diskusia o kapitalizme. Ekonómovia viedli diskusie o kapitalizme počnúc jeho definíciou, že kapitalizmus je „historicky špecifický spôsob ekonomického a sociálneho organizmu“ a už sa nezaoberali tým, aby vysvetľovali jeho vznik, lebo ekonomická veda už tento historický spôsob výroby dávno vymedzila vzhľadom na iné formy (feudalizmus, otrokárstvo) a to týmito jeho esenciálnymi vlastnosťami: 1) súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov koncentrované v rukách dominujúcej triedy, 2) majorita  odsúdená na slobodný predaj ich pracovnej sily a to v podobe peňažných miezd, aby existoval, 3) výrobné vzťahy napojené na výrobu tovarov, 4) peniaze a trhy ako centrálne koordinujúce inštitúcie a konkurencia ako centrálna vlastnosť tejto koordinácie a 5) motív zisku ako centrálny determinant výroby. Aj Kňažkovi aj Budajovi tieto poznatky chýbali. Nevedeli, že v Československu sme riešili vyrovnávanie rozdielov českých zemí a Slovenska. Naši ekonómovia vypracovali novú ekonomickú teóriu medzioblastného ekonomického vyrovnávania a vymedzili zásadné charakteristické znaky, atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania. Definovali aj stupeň ekonomického rozvoja, aby sa dala sledovať likvidácia ekonomického zaostávania.

Píšem o tom predovšetkým preto, že čosi sa opakuje. SME uverejnilo článok Tri desaťročia Nemcov mentálne stále nespojili. Prečo? Ani oni nemali teóriu riešenia problémov. V článku je totiž uvedených mnoho faktov o zjednotení SNR a NDR. Konkrétne: „U obyvateľov z východu zároveň stále prevažuje pocit, že mnoho vecí v NDR, ktoré dobre fungovali, počas zjednocovania zaniklo (84% opýtaných)“. V priemysle NDR po zjednotení zaniklo 2/3 pracovných miest. H. Kohl rozhodol, že výmenný kurz západnej a východnej marky bude 1:1, hoc ekonómovia vypočítali, že mal byť 1:2. Tieto fakty nevedeli naši „revolucionári“. A tak nemohli rozoznať dobré od zlého. Neuvedomili si, že zaniklo otrokárstvo, zanikol feudalizmus, a že musí zaniknúť kapitalizmus. Oni sa doň hnali. Nepoznajúc kapitalizmus a vedecké analýzy vedcov, nevedeli ponúknuť novú podobu rozvoja civilizácie. Vôbec ich netrápilo, že po roku 1993 na Slovensku zaniknú Calex Zlaté Moravce, Tesla Vráble, ZSMK Tlmače, hoc vyrobili najväčší stator na svete, a ďalších viac ako 100 podnikov. Tešili sa sláve na tribúne, ale že budeme mať zničené poľnohospodárstvo s veľkým deficitom zahraničného obchodu, že budeme mať od roku 1993 stále deficit štátneho rozpočtu, to si nevedeli predstaviť. Môj list  o ich sľuboch sa mi vrátil až z USA. Nevedeli si predstaviť obsahovú bohatosť ekonomických vzťahov, interdependencií medzi prvkami ekonomického systému a ich optimálne vzťahy, ktoré by pomohli, riešili problémy SR, či aj iných krajín.

 Čitateľovi si dovolím v tejto spojitosti pripomenúť, že aj dnes sa ekonómovia zaoberajú tým ako funguje dnešný ekonomický systém,  a kapitalizmus chápu ako odchádzajúci systém. Zaviedli pojem degrowth (de-rast, Kallis, Giorgos; Kostakis, Vasilis; Lange, Steffen). Objasním ho, teória de-rastu zdôrazňuje  potrebu redukovať globálnu spotrebu a výrobu (sociálny metabolizmus) a obhajuje sociálne spravodlivú a ekologicky udržateľnú spoločnosť s tým že HDP sa nahradí mierou blahobytu, ktorý má byť indikátorom prosperityDe-rast zvýrazňuje dôležitosť autonómie, poctivej práce, seba-organizáciu, občianstvo, komunitu, lokalizmus, deľbu práce, šťastie a družnosť. Asi je to pre čitateľa prekvapením.

 Teda varovania pána Kňažka, ktoré analyzuje Bukovský, sú ozaj iba skákaním po povrchu problémov dnešného koronavírusu a širšie, spoločenského, ekonomického  vývoja SR.

Ňehaňťe ľud muoj! že ňemá ďejóv, Slávi svojéj minuléj sklad! —On ešťe peknou kvitňe naďejou, Budúcnosť má jeho poklad!

A k tejto slávnej básni nášho velikána Sládkoviča a dnešným hrozbám, ktoré Kňažko a Budaj nemohli vedieť – nerozoznali zlé od dobrého – sa mi žiada na záver povedať, pripomenúť rozhovor:

Sokrates

Povedz mi Hipokrates, prečo sa matematici vedia vždy medzi sebou dohodnúť o tom, čo je pravdivé, kým vo veciach, ktoré sa týkajú riadenia štátu alebo najlepšieho štátneho zriadenia, rozmýšľajú ináč ako my nielen Peržania, ale aj Sparťania; dokonca najčastejšie ani samotní Aténčania sa nevedia zhodnúť v tejto otázke.

Hipokrates

Odpoveď je veľmi ľahká, Sokrates môj; keď je reč o riadení štátu, ľudí vedie nielen hľadanie pravdy, ale ich ovplyvňujú aj osobné záujmy; a teda tieto sú príčinou, že stoja proti sebe. Niečo podobné sa nemôže stať v matematike; matematika vedie len túžba poznať čistú pravdu.

Prof. J. Husár

Bratislava 4/10/2020