štvrtok, 28 marca, 2024
spot_img
ÚvodRodina, výchova, vzdelávanieNaozaj spôsobuje človek otepľovanie planéty?

Naozaj spôsobuje človek otepľovanie planéty?

31. 3. 2021 MUDr. Ján Lakota, CSc. – zdroj: Zem&Vek

Tento príspevok je veľkou mierou inšpirovaný biochemikom – profesorom Gottfriedom Schatzom. Téma je to horúca, nepatrí však medzi témy medicínske. Ale keď o nej mohol písať biochemik, skúsim (s jeho pomocou a čiastočným čerpaním z jeho podkladov) aj ja. 

„Jeff“ Schatz sa jasnozrivo a priamočiaro vyjadroval priamo k veci. Už som to spomínal – na jeho poslednom seminári som mu položil otázku: „Prečo je tak málo pokroku v liečbe nádorových ochorení, keď sme doslova zahltení obrovským stúpajúcim množstvom publikácií a dát o ich liečbe?“ Jeff sa na chvíľu zamyslel, a odpovedal: „Preto, lebo vyše 80% týchto publikácií je „crap“. Slovo crap si preložte sami. Nie je veľmi spisovné (skôr patrí medzi vulgarizmy), ale úplne vystihuje podstatu. Situácia je kritická. Aj demokratické vlády vyžadujú od nás vedcov vedomosti a zhodu. My sa však väčšinou zaoberáme neznámom a rozpormi. Karol Popper tvrdí, že nie potvrdenie, ale popretie určitej hypotézy nám prináša nové poznatky.

Ešte tvrdšie to povedal novinár(!) Walter Lippman: „Tam, kde sú všetci zajedno, nikto príliš nepremýšľa“. Ako majú odpovedať vedci, keď sa ich spytujú na príčinu otepľovania ovzdušia planéty. Najúprimnejšia a najpravdivejšia odpoveď znie – zatiaľ presne, ba dokonca ani približne, nevieme. Ten, kto v dnešnej dobe otvorene zvolí túto odpoveď, sa stane terčom niekedy až nenávistnej kritiky a je vyhlásený za skeptika. (Mimochodom, skepsa je jednou z najväčších cností vedca). Alebo má zvoliť pohodlnú cestu „oblbovania“, niečo ako „sciencebussiness“. To už naozaj pripomína „showbussiness“, bez ktorého sa „kultúra“ nepohne nikam, však?

Argumenty prečo sa ovzdušie našej Zeme jednoznačne otepľuje, sú naozaj mimoriadne presvedčivé: Na našej planéte je stále teplejšie. Koncentrácia oxidu uhličitého sa v atmosfére postupne zvyšuje. To bráni vyžarovaniu „pozemského“ tepla do vesmíru. Ročne (spaľovaním fosílnych palív) vyprodukujeme 30 miliárd ton oxidu uhličitého. Teda otepľovanie atmosféry planéty má na svedomí človek. O prvých štyroch tvrdeniach nie je možné polemizovať. Len zopakujem: Na Zemi je stále teplejšie. Koncentrácia CO2  v atmosfére stúpa. Skleníkový efekt je spôsobený (aj) CO2. Naozaj ročne spálime enormné množstvo fosílnych palív, pričom toto množstvo každý rok narastá. Ale ten posledný argument nieže zaváňa, ale doslova zapácha demagógiou. Správnu odpoveď by sme (asi) získali, keby sme mohli experimentovať. Zmeniť jeden parameter, a potom sa pozrieť čo sa stane. Lenže takéto pokusy so zemskou atmosférou môžu byť pozemskému životu nebezpečné. Asi by sa do nich pustil len šialenec. Preto sa ich klimatológovia, ktorým ešte ostala štipka súdnosti, musia dobrovoľne vzdať. A spolu s klimatológmi aj iní vedci. Musia sa uspokojiť s tým, čo namodelujú vo svojich počítačoch. A tu už výsledky začínajú pokrivkávať za realitou. Presnejšie povedané, môžu niečo naznačovať. Ale náznaky nie sú dôkazy. Náznaky sú vhodné do sciencebussiness, ale nie do vedy. Všetci vieme ako sa mení teplota ovzdušia v závislosti na ročnom období. Tento vzťah je nám (na severnej pologuli) známy už tisícročia. Ale prečo to tak je, vieme sotva štyri storočia. Teda odvtedy, odkedy Mikuláš Kopernik „dosadil“ do stredu slnečnej sústavy Slnko namiesto Zeme. Poznali sme, že Zem obieha okolo Slnka (a nie naopak) a práve jej obeh spôsobuje zmenu ročných období. Spolu s nachýlením zemskej osi.

Klimatická sústava našej planéty je veľmi zložitá. Dokonca tak zložitá, že dodnes nepoznáme všetky činitele, ktoré ju ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť. Je z toho cesta von? Je, ale nepáči sa tým, ktorí sa oddali robiť sciencebussiness, ani väčšine „demokratických“ vlád, či ich hlásnych trúb. Popis metodiky sa pokúsim zjednodušiť. Uhlík má svoje izotopy. Jadro izotopov prvku má stále rovnaký počet protónov, ale môže sa líšiť v počte neutrónov. Zo spektra izotopov uhlíka vo vápencových ulitách morských živočíchov vieme určiť teplotu vody, v ktorej tieto živočíchy kedysi žili. Zo spektra izotopov uhlíka vo vápenci v horninách vieme určiť koncentráciu  CO2  v pradávnej atmosfére. Podobne je to aj s bublinkami plynu, ktoré nachádzame vo vzorkách pravekého ľadu. Takýto ľad sa nachádza v arktických ľadovcoch kilometre hlboko pod ich povrchom. A teraz fakty: Veľakrát za posledných 500 miliónov rokov bola zemská atmosféra desaťkrát(!) bohatšia na CO2  ako dnes, ale ovzdušie sa neoteplilo.

Koncentrácia CO2 je dnes asi o 27% vyššia ako bola za posledných 650 tisíc rokov, ale stále je štyrikrát nižšia ako bola pred 175 miliónmi rokov. Podľa vyššie spomínaných meraní niet pochýb, že teplota zemského ovzdušia počas dlhých období výrazne kolísala. Bez akejkoľvek nám známej príčiny. Skaly a ľadovce, či ulity pradávnych morských živočíchov nám rozprávajú veľmi zvláštne príbehy. Sú o akejsi svojhlavej a nepokojnej planéte. Polovicu svojej životnej púte má už za sebou, ale stále sa správa ako nezrelý „pubertiak“, ktorému diagnostikujeme horúčku. Od vedy sa očakáva, že Zem vylieči. Ale veda dokáže maximálne merať teplotu, či sledovať pulz. Diskusie o zemskej klíme majú však niekoľko  spoločných vlastností. Sú emocionálne, nenávistné (kto nie je s nami, je proti nám) a neznášanlivé. Už chýba len upaľovanie na hraniciach. To neznamená, že máme bezhlavo a koristnícky plytvať prírodným bohatstvom našej planéty.

A ako píše Jeff Schatz, citujúc Arthura Schopenhaura: „Múdri ľudia všetkých dôb hovorili v podstate to isté. A hlupáci, to jest veľká väčšina ľudí všetkých dôb, robili tiež to isté. Totiž pravý opak“. Jeff, ďakujem.

- Podporte nás -

1 KOMENTÁR

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň