Lepšie mlčať minútu v živote, ako pre minútu stratiť vážnosť…
korenebc
Uverejnené 17. septembra 2020
Vlastný tragikomický zážitok
„To máte na tričku Hlinku?“ spýtal sa ma asi 40-ročný pán V. s úsmevom skrývaným v rúšku, keď som prichádzal k budove ZŠ Alexandra Dubčeka v Martine, kde dcére akurát končilo vyučovanie.
„Áno,“ odpovedal som. „Prečo sa pýtate?“
Pán V., súc si istý svojím úsudkom spustil: „No to je hanba!“
Ja sa prekvapený pýtam: „Čo je hanba?“
Pán V.: “… no Hlinka…“
„Pane a koľko vy viete o Hlinkovi?“ pýtam sa už s miernym úsmevom a tušením, kam bude dialóg smerovať.
Pán V. bez váhania odpovedal: „Ja som študoval dejiny…. veď Hlinkova garda podpisovala deportácie do koncentračných táborov! Viem to, lebo aj môj starý otec vravel, že poznal jedného „nácka“ z HG čo podpisoval deportácie.“
Ja mu odpovedám: „Ja poznám jedného archeológa (pozn. M.H.), ktorý sa na sociálnej sieti pýšil štátnicou z histórie a za svoje prostoduché tvrdenia v spoločnej komunikácii sa zo strachu pred následkami neskôr ospravedlňoval. Dokonca zrušil celý svoj účet v nádeji, že hneď zmizne aj celá komunikácia, ktorá by ho neskôr mohla prenasledovať v jeho kariére (nezmizla, existuje :-). Chcel sa totiž pred svojimi priateľmi so svojimi „vedomosťami“ povyťahovať a označil niektorých ľudí za fašistov, dokonca súčasných renomovaných historikov s najvyššími akademickými titulmi za popieračov holokaustu (s niektorými z nich sa veľmi dobre poznám osobne).
Pán V. sa nedal a na záver hrdo zdôraznil: „Ale ja nemám len jednu štátnicu z histórie. Ja mám vyštudované dejiny!“
Ešte sme sa slušne pozdravili, pretože pán V. bol už na odchode so svojím školákom. Ja som už nestihol dodať nič.
Rozmýšľam, či je vôbec možné, aby takýto vzdelanci opúšťali vysoké školy s diplomami z histórie… Verím, že sa ešte niekedy stretneme a pán Vyštudovaný mi prezradí, na ktorej škole to študoval, a ktorý učiteľ môže byť na neho „hrdý“.
Pre menej znalých dejín len dodám, že Andrej Hlinka – otec národa, ktorý umrel 16. 8. 1938 nemal na sklonku svojho života na vznikajúcu Hlinkovu gardu absolútne žiadny vplyv a nebol to ani jeho projekt. Koncom júla a v auguste 1938 sa len začali formovať prvé skupinky nadšencov, ktoré si dali názov „Hlinkova garda“, plniacich dobrovoľnícku ochranu a pomoc pri politických mítingoch HSĽS. Do 6. októbra 1938, keď HSĽS na Slovensku uchopila vládnu moc (čo bolo už po smrti Andreja Hlinku) nemala HG žiadny mocenský vplyv. A s deportáciami, ktoré sa začali uskutočňovať v marci 1942 nemohol mať Andrej Hlinka už tobôž nič.
17. 9. 2020 Branislav Čech
