Kto je za mier, nech zdvihne ruku!

3. 1. 2022. Margaréta Vyšná.

Skutočne hrozí jedno z najzávažnejších rizík bezpečnosti občanov a straty suverenity Slovenskej republiky – „dočasný“ pobyt cudzieho vojska na zvrchovanom území SR a strata dosahu SR na jeho činnosť? Aké sú plány na území a s územím Slovenska? Môže sa stať Slovensko terčom útokov? Bude väčšie poškodenie životného prostredia, zdravia obyvateľov, ozdravovacích zariadení a nášho každodenného života? Občania chcú a majú právo spolurozhodovať o svojom osude a odmietnuť akýkoľvek diktát a nikto ich nemôže trestať a obviňovať za ich pocit ohrozenia a túžbu a právo na slobodu a mierové spolunažívanie. V tomto momente sme v bezpečí, ale čo bude zajtra?

Akoby náhodou, len tesne pred vianočnými sviatkami informovali
Ministerstvo obrany SR a Ministerstvo zahraničných vecí a
európskych záležitostí SR o tom, že sa im podarilo uzavrieť
rokovania o návrhu Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi
Slovenskou republikou a Spojenými štátm americkými (SŠA). Dohoda
je v medzirezortnom pripomienkovaní, v januári by ju mala schváliť
vláda SR, potom pravdepodobne na prvej schôdzi vo februári Národná
rada SR a následne ju musí podpísať aj prezident SR.

Všetko okolo zmluvy sa už viackrát v médiách popísalo a
vyjadrovali sa k nej politici, no napriek tomu mnohé dôležité a
citlivé fakty nepoznáme. Plány a sľuby sú priehľadné, nedôvera
verejnosti voči vláde vysoká. Dohoda sa pripravovala už za
predchádzajúcej vlády, už vtedy bolo treba reagovať a dať jasne
najavo občiansky a národný postoj. Ale, nemusí byť ešte všetko
stratené. Dejiny sú plné paradoxných zvratov a husárskych
kúskov.

Skúsenosti z Česka

Podobné dohody o vojenských základniach uzatvárajú aj iné
štáty. Napríklad v Česku sa mal v minulosti tiež umiestniť
protiraketový radar SŠA v obci Brdy, spolu s Poľskom ako súčasť
americkej protiraketovej základne v Európe. Rokovania SŠA s Českom
sa začali okolo roku 2006. Od
tohto momentu sa zvýšila pozornosť verejnosti v Česku a následne
sa zdvihla veľká vlna občianskeho protestného hnutia.

Nálady českého národa k americkým základniam na vlastnom území
sú, resp. boli zrejme podobné ako sú dnes na Slovensku. Odhadom,
pravdepodobne väčšina Slovákov, prirodzene a vzhľadom k
slovenskej historickej pamäti nesúhlasí nielen s americkými
základňami a pobytom vojska, ale vôbec s cudzím vojskom a
základňami na území SR. Prieskumov českej verejnej mienky bolo
realizovaných niekoľko. Väčšina Čechov nesúhlasila s
umiestnením amerického radaru, údajne medzi poporovateľmi
základne v Brdoch boli najmä prívrženci niektorých politických
strán, muži a majetnejší Česi.

Vyhlásenie mikroštátu, referendá, delegácia v EP aj hladovka

Voči umiestneniu radaru medzi prvými protestovala organizácia
Greenpeace a vyhlásila mikronárodný štát Peaceland.
Zaktivizovali sa aj dotknuté obce v blízkosti miesta plánovaného
radaru. Ako prvá sa zmobilizovala obec Trokavec, kde vyhlásili
miestne referendum a obyvatelia obce jednoznačne odmietli základňu.
Po nej sa spustila lavína miestnych referend, najprv v ôsmich
obciach, formu ankety zvolili v piatich obciach, následne sa konali
referendá aj v ďalších obciach, celkovo 22 obcí jednoznačne
odmietlo umiestnenie radaru. V niektorých obecných referendách sa
pritom proti radaru vyjadrilo 100 % občanov.

V roku 2007 vznikla Liga starostů proti radaru minimálne s
tridsiatimi členmi – dotknutými obcami. Najsilnejším odporcom
bola občianska iniciatíva Ne základnám. Obviňovala českú
vládu, že obyvateľstvo informuje tendenčne a rokuje za chrbtom
občanov. Preto sa ponúkla, že za štátnu dotáciu bude realizovať
objektívnu vysvetľovaciu kampaň. Naliehala, aby česká vláda
odstúpila a dokonca niekoľko týždňov jej predstavitelia držali
protestnú hladovku.

Česká delegácia v zostave českých starostov, iniciatív a hnutí
(Nenásilí, kampaň Evropa pro mír) stovka občanov a členovia
Európskeho parlamentu sa zúčastnila rokovania Európskeho
parlamentu v Bruseli. Jej cieľom bolo informovať EP o nesúhlase
väčšiny českých občanov s umiestnením amerického radaru v
Česku a aby EP zaujal stanovisko k tomuto projektu ohrozujúceho
bezpečnosť a jednotu Európy.

Českí vlastenci protestovali proti americkej základni aj verejnými
zhromaždeniami, najmä v čase návštev amerických predstaviteľov
v Česku (prezident SŠA a ministerka zahr. vecí SŠA) a pri
príležitosti výročia 17. novembra. Protiradarovú kampaň viedli
aj aktivistami organizovaný informačný autobus Nezákladňák a
električka Nezákladňáčka. Občianske protesty výdatne
podporovali aj opoziční politici. Dokonca teroristickými útokmi
sa vyhrážala aj Frakce Rudé armády.

Po protestoch trvajúcich dva roky bol projekt umiestnenia radaru v
českých Brdoch v roku 2009 pozastavený. Čo je akutálne pre
občanov podstatné?

Jeden za všetkých, všetci za mier!

Skúsenosti s americkým radarom v Čechách nám ukazujú, aké
prostriedky majú občania v rukách, ak demoktratický systém v
štáte sa nezhoduje s ich predstavou a ohrozuje ich. Dejiny nám
neustále dokazujú, že úsilie o suverenitu a zvrchovanosť
štátneho útvaru odrážajúce individuálne slobody a bezpečnosť
občanov je náročné, bolestné a až príliš často aj tragické.
Povinnosťou občanov, aj z úcty k svojim predkom a ich obetiam je
ochrana týchto hodnôt najmä trvalou občianskou a politickou
bdelosťou, zodpovednosťou voči svojim deťom a budúcim generáciám
a spoluprácou občianskych a národných a vlasteneckých
politických síl.

https://www.hlavnespravy.sk/kto-je-za-mier-nech-zdvihne-ruku/2811260