KORENE si pripomínajú 30 rokov svojej činnosti

30. marca pred
tridsiatimi rokmi, v čase, kedy sa slovenský národ vo vtedajšej ČSFR hlási o svoje
právo na sebaurčenie vzniká v Bratislave v nenápadnom dome
v byte na piatom poschodí Spoločnosť slovenskej inteligencie KORENE.
V nasledujúcom období zohrá kľúčovú rolu v napĺňaní sebaručovacieho
práva slovenského národa a natrvalo sa zapíše do dejín zápasov slovenského
národa o svoju existenciu. Od tohto dátumu sa KORENE nekompromisne zasadzujú za slobodné
rozhodovanie a práva Slovákov.

Predsedom občianskeho združenia SSI KORENE sa stáva iniciátor
spojenia národných síl slovenskej inteligencie akademický maliar Viliam
Hornáček, po zainteresovaní významných osobností do činnosti spoločnosť rýchlo
naberá na sile, rastie jej členská základňa, formuje sa generačný dokument
a dôležité strategické dokumenty k osamostatneniu a zvrchovanosti
Slovenska. KORENE, ako významný organizátor a iniciátor spoločenského pohybu
deväťdesiatych rokov 20. storočia sa vrhnú do víru vtedajších revolučných
udalostí a významne až osudovo zasiahnu do boja o obnovenie
slovenskej štátnosti. Ich korene postupne presahujú do nových, formujúcich sa,
ale aj tradičných pronárodných politických subjektov, národných inštitúcií
a k významným politickým osobnostiam. Svoje presvedčenie o správnosti
naplnenia programu štúrovskej generácie sú rozhodnutí realizovať až do konca. Pamätný
dátum, 11. 9. 1991 na podnet SSI KORENE a v jej sídle vzniká
iniciatíva „Za zvrchované Slovensko“. Po dlhom a ťažkom rokovaní a vyjednávaní programovo
zjednocuje vtedajšie rozhodujúce národné sily HZDS, SNS a SNDH, národné
občianske združenia, inštitúcie a osobnosti, čo verejne prezentujú v
symbolický dátum 19. 9. 1991 pred zaplneným námestím SNP v Bratislave. KORENE
a ich Výzva s požiadavkami, aby slovenská politická reprezentácia
zasadla za „stôl národnej dohody“, vyhlásila zvrchovanosť Slovenskej republiky,
prijala Ústavu SR a SR sa stala subjektom medzinárodného práva zjednotili
aj národné občianske združenia, inštitúcie a mienkotvorné osobnosti. Až do
volieb v roku 1992 členovia KOREŇOV intenzívne šíria v slovenskej
spoločnosti myšlienku zvrchovanosti prostredníctvom Slovenského rozhlasu.

Budovanie štátu, KORENE sú pri tom

Po dosiahnutí cieľa, obnovenia
slovenskej štátnosti vznikom druhej Slovenskej republiky sa činnosť KOREŇOV
nekončí. Bolo potrebné reflektovať na akútne problémy súvisiace so zakladaním
nového štátu, členovia KOREŇOV sa stávajú poslancami Slovenskej národnej rady
SR, zastávajú dôležité vysoké štátnické funkcie, predseda SSI KORENE V. Hornáček
sa  stáva poradcom prezidenta SR. Pred SR
stoja, okrem budovania štátu aj problémy zásadného charakteru – postavenie
a spustenie do prevádzky vodného diela Gabčíkovo, kde zohral rozhodujúcu
úlohu člen KOREŇOV inžinier Július Binder, iredentistická činnosť menšinových
politických strán na Slovensku, obmedzovanie práv Slovákov na jazykovo
zmiešaných územiach, starostlivosť o Slovákov v zahraničí,
privatizácia, medzištátna zmluva Slovenskej republiky s Maďarskou
republikou, územno-správne členenie SR, ochrana štátneho jazyka, zachovanie
budovy novostavby Slovenského národného divadla pre slovenskú kultúru. KORENE
sú vždy pri všetkom a nekompromisne sa zasadzujú o slovenské záujmy,
neúnavne odhaľujú protislovenské živly, osobné a stranícke záujmy
a bojujú za ich odstránenie. Vyjadrujú sa aj k zahraničnej politike
kritickou korešpondenciou európskym štruktúram, najmä protestmi proti
bombardovaniu vtedajšej Juhoslávie, odmietnutím európskej konštelácie Spojených
štátov európskych, výzvou za mier medzi európskymi národmi. Zahraničnú
spoluprácu SR vidia v slovanskej vzájomnosti a predkladajú dokument
Magna charta slovanských národov. Súbežne sú aktívne KORENE aj v kultúrnej
a školskej oblasti. Spolupracujú s Lúčnicou, podporujú umelecké talenty
(D. Karvay), folklór, vydávajú vyše päťdesiat knižných titulov, povzbudzujú
mládež k spolupráci s KOREŇMI, pomáhajú učiteľom a zasadzujú sa za kvalitu
školstva, iniciujú program „Za krajšiu metropolu Slovenska“ a „Za nový
dôstojný pamätník generála Dr. M. R. Štefánika“. Na podporu národného
sebavedomia a spomienok na národné dejiny pravidelne organizujú
celonárodné slávnosti sv. Cyrila a Metoda na Devíne, myjavské
slávnosti v Múzeu slovenských národných rád SNM a sú tradičnými
návštevníkmi aj na Štefánikovej mohyle na Bradle.

Rozmach SSI KORENE

KORENE každoročne
organizujú vedecké konferencie s výstupným programom k aktuálnej
situácii v SR. Publikujú zborníky z konferencií, monografie
z umeleckého života, zúčastňujú sa besied v celoslovenských médiách, podporujú
aj tvoria filmové dokumenty o významných osobnostiach SSI KORENE, ku
každej dôležitej problematike vydávajú vyhlásenia, výzvy, memorandá či deklarácie.
1. mája 2004, v deň „vstupu Európskej únie na výsostné územie Slovenskej
republiky“ 183 členov Združení slovenskej inteligencie KORENE a Slovakia
plus slávnostne prisahá na Devíne a vyhlási obnovenie Slovenskej národnej
rady 1848 ako parlamentu cti a svedomia národne uvedomelej slovenskej
inteligencie. Postupne vznikajú ďalšie organizácie – Stála konferencia
slovenskej inteligencie Slovakia plus, jej pobočky v Košiciach, Žiline
a Ružomberku a Nadácia KORENE. Prichádzajú aj prvé ocenenia – Cena
Slovenských pohľadov pre SSI KORENE, pre jednotlivých členov Rad Ľudovíta
Štúra II. tr., Rad A. Hlinku I. tr., Zlatá medaila SAV, Zlaté pero 2008 a Račianske
srdce.

Agresivita cudzích záujmov však pokračuje k svojim
cieľom a valcuje ťažko nadobudnuté štátne a národné hodnoty. KORENE
hodnotia uplynulé obdobie od vstupu SR do EÚ ako „10 rokov bez suverenity“ a sú
nútené opäť vyzývať, aby vládna a politická reprezentácia konala na prospech
slovenských záujmov. Už v roku 2013 upozorňujú, že SR je v kritickom
stave,  vyjadrujú sa ku kauze Gorila, ku kríze v školstve, potláčaniu
slobody slova v spoločnosti, vytváraniu novodobého extrémizmu, navrhujú a
propagujú iniciatívu „Za zdravé Slovensko“, upozorňujú na zneužívanie tragédie
dvoch zavraždených mladých ľudí, tzv. kuciakiádu, stavajú sa proti nezákonnej
dvojjazyčnosti, manipulácii ako návratu k totalite, navrhujú legislatívnu
ochranu slovenskej štátnosti, štátnych symbolov a slovenských osobností.
Dlhodobo obštrukciami obmedzované postavenie Štátneho pamätníka Ľudovíta Štúra
v Štúrove sa napokon podarí aj vďaka spolupráce KOREŇOV s domácimi iniciátormi.
Myšlienky, názory a činnosť SSI KORENE V. Hornáček pravidelne predstavuje
verejnosti v diskusiách v alternatívnych internetových médiách, kde
vytvoril vyše päťdesiat autorských relácií Slovenské KORENE na aktuálne aj
historické témy.

KORENE – odkaz

Príprava KOREŇOV na
februárové parlamentné, a ako ich sami pomenovali, osudové voľby v roku
2020 sa začala už v júni. Svoju kampaň viedli pod heslom „Za slovenské
slobodné zvrchované Slovensko“ a „Bráňme si vybojované“, ktoré boli
prijaté opäť v pamätný deň 11. septembra na porade národných síl na
Devíne. Znovu vyzývajú pronárodné politické a občianske subjekty
a slovenskú inteligenciu k aktivite, spolupráci a spájaní sa,
lebo len tak môžu byť úspešné vo voľbách. K voľbám vypracúvajú Výzvu
občanom aj politickým subjektom a Volebné desatoro národných síl. KORENE po
tretíkrát a „za pochodu“ odovzdávajú štafetu nastupujúcej generácii. Po februárových
voľbách neúspešných pre národné sily sa KORENE právom pýtajú slovenského národa
„Ako ďalej, Slováci?“

Spoločnosť slovenskej inteligencie KORENE vždy pracovala
podľa svojich ideových hesiel múdrosť, svornosť, vytrvalosť a metodikou ich práce
bola náročnosť, kritickosť, tvorivosť. Jej doterajší bohatý vklad venovaný Slovákom
je súčasne aj jej odkazom pre nasledujúce generácie – budujme národné
sebavedomie, zachovajme a rozvíjame slovenskú národnú identitu, spájajme
národné sily. Program + systém + jednota = sila, to je cesta k slovenskému
úspechu.

Margaréta Vyšná

členka Výborov združení slovenskej inteligencie SSI KORENE

Hlavní a
najvýznamnejší zakladatelia SSI KORENE (https://zsi-korene.sk/kto-sme/):

výtvarníci Milan
Laluha a František Pohorelec,

básnik Milan Rúfus,

jazykovedci Ján Doruľa,
Ján Paulíni, Ján Kačala a Ábel Kráľ,

publicisti Jerguš
Ferko a Július Handžárik,

pedagóg Rudolf Brejka,

technik Vladimír
Baláž,

ekonómovia Hvezdoň
Kočtúch a Augustín M.Húska, neskôr vodohospodár Július Binder, spisovateľ
Ladislav Ťažký,

národopisci Mojmír
Benža a Ján Podolák,

novinár Jozef Darmo,

geológovia Ondrej
Franko a Vladimír Bezák,

herci Štefan Kvietik a
Eva Kristinová,

historici Ladislav
Deák, Milan S. Ďurica, Matúš Kučera, Richard Marsina, Ivan Mrva, František
Vnuk,

vedec akademik Ivan Plander a ďalšie osobnosti.