akademický maliar Viliam Hornáček

Konferencia Slovanstvo a svet súčasnosti

Prelom druhého a tretieho tisícročia
sa zapísal do dejín aj prelomovými 
spoločenskými a geopolitickými  zmenami 
zásadného charakteru, ktorých dopad sa 
neustále stupňuje.  Vzhľadom  na 
nedostatočnú  koncepčnú a strategickú
pripravenosť  národov a štátov na
území  bývalého tzv. sovietskeho bloku aj
samotného centra v ZSSR, možno hovoriť
o vytvorení podmienok pre ďalšiu z expanzií  Západu typu„ drang nach osten“ ,od doby Karola Veľkého  s identickým cieľom:  ovládnuť územia  slovanských národov, zmocniť
sa ich materiálnych zdrojov a podriadiť
ich tvorivý potenciál svojim záujmom.
To všetko tento
raz bez použitia vojenskej sily. Výhradne za podpory všestrannej masívnej   propagandy ideológie nadradenosti   ľudských a občianskych práv nad práva
a záujmy národov a štátov    
spojenej s výraznou pomocou organizácií tzv. tretieho sektora,
ktoré si expandujúci Západ vytvoril na území  vtedajších socialistických štátov.

Vidinou
sľubovanej„bezbrehej slobody
jednotlivca“ opojený a tendenčnou reklamou  konzumného pôžitkárstva zmanipulovaný priestor
Západ  následne obsadil ekonomicky a vzápätí
prostredníctvom skorumpovaných politikov aj mocensky a nainfikoval mu omamnú ,  najmä však  degenerujúcu a smrtiacu „drogu“ – konzumný životný
štýl.

Ako vidno, Západ sa
poučil. A  čo Slovanstvo ako jedno  z najväčších a bezpochyby aj
najvýznamnejších geneticky,  jazykovo, kultúrne
aj mentálne spríbuznených spoločenstiev národov, ktoré od svojho vzniku
nepretržite zásadným spôsobom  formuje  európsku aj svetovú civilizáciu? Čo sa  stalo? Zaspali sme snáď na ťažko
a hrdinsky vybojovaných, zaslúžených a draho vlastnou krvou
zaplatených vavrínoch slávy? Ak áno, musíme
sa neodkladne  zobudiť k novým
dejinotvorným činom a vytvoriť si novú –našu vlastnú- motiváciu k novému
životu a nečakať, kým nám -tú ich- opäť vnútia cudzí!

Hneď na úvod  riešenia, ktoré nás čaká a neminie, sa
treba pozrieť pravde priamo do očí. Aká je, taká je. Je však taká
 najmä  našou vinou! S poľutovaním
musíme konštatovať, že súčasná miera 
vzájomnej   nespolupráce a  často priam nevraživé – ani
zďaleka nie bratské–

vzájomné
vzťahy slovanských národov končiace sa neraz až krvavými bratovražednými  vojenskými 
konfliktami dosiahli  v  súčasnosti
taký stupeň,  že tým doslova  provokujeme cudzích „jastrabov“, aby na takto
voči sebe nepriateľsky rozvadených „zhavranelých bratov“  zaútočili! A my  naďalej  vysielame do sveta všetky znaky „ľahkej
koristi“. Je to rozumné? Ešte si  cudzí  z nášho, mnohými generáciami  na 
zabezpečenie našej  budúcnosti  vytvoreného dedičného majetku – aj so    značnou časťou našej mladej generácie –
neukoristili  toho   dosť? Na
čo ešte čakáme?!

Stupňujúce sa napätie,
kríza a tlaky  zvonka vyvolávajú
spravidla zákonitú  prirodzenú reakciu –  zomknutie sa tých, ktorí sú ohrozovaní. Je to
overený historický fakt a osvedčený stereotyp normálneho  správania sa spoločenstiev. Alebo sa snáď ešte necítime byť dosť
ohrození, keď nekonáme tak, ako sa nám 
to v podobných situáciách v dejinách už neraz osvedčilo?

Jeden  z najúspešnejších a dlhodobo  overených
stereotypov skupinového konania možno vyjadriť heslom: V jednote je sila! V každom prípade spoločné a programom
aj cieľom  zjednotené konanie je vždy  nepomerne úspešnejšie ako súčet  jednotlivých, čo ako výnimočných hrdinských
činov. Synergický efekt súčinu jednotlivých síl – navyše koordinovaných
a v programe aj v cieli jednotných –  je ideálom, o ktorý sa usilujú všetci,
ktorí pochopili jeho výhodnosť a bezkonkurenčnú nenahraditeľnosť. Napokon,
kto pozná dejiny ľudstva vie, že sila je
spravidla rozhodujúcim a neraz aj konečným argumentom pri presadzovaní
záujmov.

A ešte jedna,
s našou súčasnou situáciou bezprostredne súvisiaca poznámka, varovanie aj
odporúčanie zároveň. Základom väčšiny
prehier je podcenenie súpera.
Pričom naši  súperi 
v boji o miesto vo svete silnejú. Početne aj  ekonomicky, čo skôr či neskôr vyústi do
silovej konfrontácie.  Naša  početnosť – relatívna aj objektívna – však klesá
a náš  operačný priestor na akékoľvek
váhanie sa každým dňom hrozivo  zužuje. Konajme teda  neodkladne  a konajme
spoločne !
Čas  tentoraz   nehrá na „našej strane“…

Poučme sa už
konečne  na  skúsenostiach 
z vlastných dejín  a konajme
 múdro, svorne a vytrvalo  ako nám to ukladá erbové heslo našich združení
slovenskej inteligencie, ktoré sú hlavnými organizátormi konferencie Slovanstvo  a svet súčasnosti“. Konferencie  konanej pri príležitosti 200. výročia
narodenia Ľudovíta Štúra  a venovanej-
podľa nás stále živému a aj dnes aktuálnemu- odkazu tohto velikána slovenských,
 slovanských aj širších európskych  dejín. Najmä jeho politickému testamentu „Slovanstvo
a svet budúcnosti“.

Spoločnosť slovenskej
inteligencie KORENE
vznikla 30. marca 1990 ako
programová  pokračovateľka  úsilia všetkých predchádzajúcich generácií  národne  uvedomelej 
slovenskej  inteligencie.    Za 
hlavný cieľ si určila „… v
konečnom dôsledku svojej činnosti pripraviť Slovákov ako zvrchovaný,  o svojich veciach a vzťahoch
samostatne rozhodujúci národ…“
Tento cieľ savytvorením súčasnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 naplnil. Jej
hlavným ideovým heslom bolo a zostáva – „múdrosť, svornosť, vytrvalosť“    spolu s metodickým heslom jej
práce – „náročnosť, kritickosť, tvorivosť“. V tomto duchu pracuje
už vyše  26 rokov „na čele zápasov  v službe
národu  a vlasti“.

 Podobne aj Stála
konferencia  slovenskej inteligencie  Slovakia plus,
ktorej hlavnou úlohou
a programovým cieľom je „integrovať
a aktivizovať tvorivý duchovný potenciál slovenskej spoločnosti
a zapájať ho do vytvárania – konečne už vlastnej – koncepcie
národnoštátneho života Slovákov“.
 Zároveň „vlastným
príkladom spolupráce slovenskej inteligencie propagovať a aj realizovať
ideu národného zmierenia, porozumenia a spolupráce“,
čo od vzniku
v roku 1992 až dodnes  nepretržite uskutočňuje
 svojou 
mnohorakou  verejnou,  kultúrnou a osvetovou činnosťou.

Obidve združenia –  najmä prostredníctvom desiatok odborných
celoslovenských aj medzinárodných konferencií, seminárov a kolokvií  či vydaním vyše päťdesiatich publikácií, ale
aj tisíckami článkov svojich členov v tlači a ich vystúpeniami
v elektronických médiách   – významne
ovplyvňujú verejnú mienku v zmysle  svojho
 programu.

Jedným z hlavných
odkazov Ľudovíta Štúra je idea  všeslovanskej
 vzájomnosti  a spolupráce na spoločný prospech celého Slovanstva.  Autentický, neopakovateľný, nezastupiteľný
a teda aj nenahraditeľný prínos Slovanstva je základnou
a neoddeliteľnou súčasťou ľudskej civilizácie. Nevyužiť tejto tvorivý
potenciál na prospech Slovanstva aj celého ľudstva by bolo osudovou
a neodpustiteľnou chybou. Zvlášť v čase, ktorý v súčasnosti
prežívame, keď kríza strieda krízu a ľudstvo
hľadá a nevyhnutne potrebuje nový, nekonfrontačný systém hodnôt, ktorý  umožní nové perspektívy jeho rozvoja.

Hľadanie takéhoto
strategického východiska nie je a nemôže byť vecou jedného izolovaného
subjektu. Ide predsa o  Slovanstvo ako celok a  ide aj o  ľudstvo, ktoré stojí- či skôr
balansuje- na križovatke osudových rozhodnutí. Pričom krízová situácia vo
vzťahoch medzi národmi sa už  dlhodobo
stupňuje a  hrozí konfliktom globálnych rozmerov s  nepredvídateľnými
  následkami. Ako sme pripravení čeliť tejto
hrozbe?

Nájsť
a navrhnúť východisko z tejto situácie je predovšetkým úlohou „mozgu“
 ľudského
spoločenstva, teda inteligencie.
Preto sme sa iniciatívne ujali tejto svojej
 prirodzenej  povinnosti  a v zmysle našich doterajších
aktivít – z ktorých mnohé boli a sú zamerané nielen na riešenie
našich slovenských, ale aj problémov iných slovanských národov a celého
Slovanstva – sme zorganizovali  túto medzinárodnú
konferenciu.

 Jej úlohou je začať rad konferencií
s identickými  názvami  „Slovanstvo a svet súčasnosti“
a prostredníctvom nich hľadať a navrhovať riešenia na oživenie  vzájomne výhodných vzťahov  a optimálnych  spôsobov spolupráce
slovanských národov ako rovnocenných partnerov, čo sme už v roku 1998
navrhli Všeslovanskému zjazdu 
v Prahe v základnom ideovom dokumente Magna charta slovanských národov“.
Ten  bol jednomyseľne  schválený na Celonárodných slávnostiach na
Devíne  5. júla 2005 a   považujeme  ho za východiskový strategický  dokument  s otvorenou možnosťou modifikovať  a dotvárať ho podľa  okolností či argumentov  a potrieb zúčastnených subjektov.

Našou – a veríme,
že aj celoslovanskou- ambíciou je vytvoriť a na verejnú diskusiu
predložiť  návrh projektu reálneho
dlhodobo perspektívneho východiska zo súčasnej globálnej krízy, ktorú
považujeme predovšetkým za krízu úcty k  hodnotám života a kultúrnej
 civilizovanej ľudskosti. Pričom hlavnou
prioritou je zachovanie mieru
a dodržiavanie
zásad medzinárodného práva podľa Charty OSN.

 Pre zachovanie života a ľudstva pri
súčasnom množstve ničivých zbraňových systémov je nevyhnutná  humanizácia
súčasných krajne konfrontačných medziľudských a medzinárodných vzťahov.

Nastal
čas, keď treba uplatniť kladné vlastnosti slovanského charakteru – vo svojej

podstate mierumilovného a hodnototvorného
a formou „Slovanskej renesancie“ nasmerovať
vývoj ľudstva k pozitívnym hodnotám života. a ľudskosti.  Je to priam epochálna úloha, ktorá si vyžaduje
koordinovanú spoluprácu všetkých síl a schopností celého tvorivého
potenciálu všetkých slovanských národov –  Slovanstva ako celku. Je to však zároveň aj
pocta a česť, byť tvorcami takého
veľkolepého
a vysoko humánneho projektu!

Sme presvedčení, že
táto naša iniciatíva a spoločné vytvorenieStálej konferencie slovanskej
inteligencie“
ako interdisciplinárneho odborného pracovného fóra
intelektuálnych elít slovanských národov ,spolu so štafetovým spôsobom
pokračovania konferencií  „Slovanstvo
a svet súčasnosti“ –
vždy v inom hostiteľskom slovanskom
štáte – zaujme aj predstaviteľov inteligencie ďalších slovanských národov
a podarí sa nám tak naplniť odkaz Ľudovíta Štúra a ďalších významných
slavistov skutkami, ktoré budú na prospech všetkým slovanským národom,
Slovanstvu aj  celému ľudstvu a svetu.

Pokúsme sa – my
inteligencia ako tvorivá intelektuálna elita slovanských národov –  napraviť konanie tých politikov, ktorí sa
spreneverili spoločným záujmom slovanských národov a štátov aj Slovanstva
ako celku  a spôsobili mu tým mnohé škody
vo vzájomných vzťahoch a ujmy na dobrom mene.

 Urobme
všetko, čo je v našich silách, aby sa velikánmi ako  Ľudovít Štúr dávno predpovedaný „Veľký vek Slovanstva“ stal  skutočnosťou!

Bratislava 1. 1. 2016