14.11.2021, PhDr. Martin Lacko, PhD.
V pondelok 15. novembra 2021 uplynulo 10 rokov od smrti jedného z najznámejších slovenských historikov PhDr. Ladislava Deáka, DrSc.
Narodil v obci Markovce v okrese Michalovce 13. januára 1931 v rodine gréckokatolíckeho farára. Ako žiak ľudovej školy v Ruskom Hrabovci a potom gymnázia v Užhorode zažil maďarskú okupáciu v rokoch 1939 – 1944. Už ako malý žiak sa tak stal súčasťou maďarského školského systému, ktorý Seton-Watson označil za „najväčší maďarský priemysel“. Skúsenosti z tejto kapitoly života, keď sa maďarský štát násilím snažil o odnárodnenie a pomaďarčenie slovenských detí, ho ovplyvnili na celý zvyšok života a iba v ňom upevnili prebúdzajúce sa národné povedomie.
Po obnove ČSR v roku 1945 pokračoval v gymnaziálnych štúdiách v Michalovciach a Humennom, kde v roku 1950 maturoval.
V spomenutom roku 1950 čsl. štát úradne zrušil gréckokatolícku cirkev, čo postihlo aj jeho rodinu; otec sa na rok ocitol v koncentračnom tábore pre kňazov v Podolínci.
Ladislav Deák začínal ako učiteľ v Košiciach. Súčasne diaľkovo študoval na tamojšej pedagogickej fakulte. Po skončení prvého ročníka prestúpil na Filozofickú fakultu UK v Bratislave, odbor história, ktorého štúdium zavŕšil v roku 1957. Diplomovú prácu napísal z problematiky stredoveku – o obchode Bardejova s Poľskom v polovici 15. storočia. Nasledujúcich päť rokov pôsobil ako profesor dejepisu na Strednej zdravotníckej škole v Bratislave.
Keďže najbližším mu bolo pole vedeckého výskumu, v októbri 1962 nastúpil na internú ašpirantúru do Československo-sovietskeho inštitútu (neskôr Ústav dejín európskych socialistických krajín) v SAV. Tu ho prijali na výskum problematiky novodobých dejín Juhoslávie a štátov strednej Európy v medzivojnovom období. V roku 1967 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu Juhoslávia a Malá dohoda.
Spomenutý geopolitický priestor neskôr rozšíril aj o ďalšie aspekty, najmä o zahraničnopolitické problémy stredoeurópskych štátov v období česko-slovenskej krízy. Od začiatku 80. rokov sa venoval postaveniu Slovenska v širšom stredoeurópskom kontexte pred druhou svetovou vojnou, najmä (česko)slovensko-poľským a (česko)slovensko-maďarským vzťahom.
V rokoch normalizácie mohol ostať na pracovisku, no bol mu zamedzený vedecký rast. Až v roku 1990 mohol obhájiť vedeckú hodnosť doktora historických vied na monografii Zápas o strednú Európu v rokoch 1933 – 1938.
Ak v 70. rokoch bol uznávaným odborníkom na dejiny strednej Európy a Balkánu, po roku 1990 sa vyprofiloval na popredného historika slovensko-maďarských vzťahov v 20. storočí a vôbec najlepšieho slovenského znalca maďarskej politiky, pri ktorej sa, ako neraz zdôrazňoval, menia len prostriedky, nie ciele . Práve dlho tabuizovaná problematika slovensko-maďarských vzťahov vstúpila do ponovembrovej spoločnosti nezvyčajne razantne.
Deák vedecky spracoval dvojstranne napäté vzťahy v r. 1918 – 1939, ktoré vyvrcholili maďarskou agresiou voči ČSR a Slovensku. Spracoval Trianonskú mierovú zmluvu, koncepciu maďarskej politiky voči Slovensku medzi dvoma vojnami, v čase Mníchova a Viedenskej arbitráže, poľské ambície voči Slovensku, politický vývoj maďarskej menšiny v Česko-Slovensku, politické pozadie Malej vojny v roku 1939 či otázku vyháňania desiatok tisíc čsl. občanov z okupovaného územia južného Slovenska po Viedenskej arbitráži. Vydal viaceré monografie, edície dokumentov, popularizačné práce i obrovské množstvo článkov či vyjadrení pre médiá.
(V súčasnosti však nie je v predaji, resp. voľne dostupné, ani jedno z jeho knižných diel…)
Dr. Deák po vedeckej stránke nastavil latku veľmi vysoko. Okrem vysokej odbornosti a precíznosti bol však známy svojim ľudským, mimoriadne otvoreným a ústretovým prístupom. To bol medzi historikmi skôr zriedkavý zjav. Tí, čo s ním prišli do styku ho poznali ako skromného, obetavého a pokorného človeka, ochotného kedykoľvek pomôcť.
Okrem vedeckej, publikačnej a expertíznej činnosti sa roku 1989 aktívne zapájal aj do spoločenských iniciatív, ktoré smerovali k dosiahnutiu zvrchovanosti a plnej štátnej suverenity Slovákov. (O. i. bol členom Spoločnosti slovenskej inteligencie Korene.) Na rozdiel od väčšiny historikov v HÚ SAV, ktorí zotrvávali na pozíciách československej štátnej idey, ba neraz zastávali vyslovene protislovenské postoje, Deák privítal vznik druhej Slovenskej republiky 1. januára 1993. Ako historik a znalec politických procesov v Európe vytrvale upozorňoval na vonkajšie i vnútorné riziká ohrozujúce ťažko nadobudnutú suverenitu slovenského národa. Osobitne vystríhal pred hrozbou čechoslovakizmu a maďarskej iredenty ohrozujúcej územnú celistvosť, ba samotnú existenciu Slovenskej republiky.
Tieto jeho apely však ostali v politike i v spoločnosti nevypočuté.
Zomrel 15. novembra 2011 v Bratislave.
V roku 2012 mu prezident SR udelil (in memoriam) Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za celoživotné dielo.
Vedecké monografie:
- Európa na prelome. Diplomatické a politické vzťahy v rokoch 1932 – 1933 (spoluautor V. Bystrický). Bratislava 1973.
- Zápas o strednú Európu 1933 – 1938. Politické a diplomatické vzťahy. Bratislava 1986.
- Slovensko v politike Maďarska v rokoch 1938 – 1939. Bratislava 1990.
- Hra o Slovensko. Slovensko v politike Maďarska a Poľska v rokoch 1933 – 1939. Bratislava 1991.
- Hungary´s Game for Slovakia. Bratislava 1996.
Edície dokumentov:
- Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti II (spoluautor). Bratislava 1998.
- Viedenská arbitráž I. (20. september – 2. november 1938): 2. november 1938: dokumenty. Martin 2002.
- Viedenská arbitráž: 2. november 1938: Dokumenty. II. Okupácia (2. november 1938 – 14. marec 1939). Martin 2003.
- Viedenská arbitráž: 2. november 1938: Dokumenty. III. Rokovania. (3. november 1938 – 4. apríl 1939). Martin 2003.
Vedecko-populárne práce:
- Starý národ – mladý štát: Prehľad slovenských dejín pre školy (spoluautor). Bratislava 1994.
- Trianon – ilúzie a skutočnosť. Bratislava 1995.
- Politický profil Jánosa Esterházyho. Bratislava 1995.
- „Spravodlivosť pre Maďarsko“… Maďarsko a politika maďarskej menšiny na Slovensku v rokoch 1938 – 1939. Bratislava 1996.
- Slováci v maďarskej politike 1918 – 1939. Bratislava 1996.
- Súčasníci o Trianone (zostavovateľ). Bratislava 1996.
- Viedenská arbitráž – 2. novembra 1938. Bratislava 1998.
Konferenčné zborníky
- Malá vojna: vojenský konflikt medzi Maďarskom a Slovenskom v marci 1939. Príspevky z konferencie v Michalovciach 30. marca 1993. Bratislava 1993.
- Slovensko a Maďarsko v rokoch 1918 – 1920. Zborník referátov z konferencie v Michalovciach 14.-15. júna 1994. Martin 1995.
Cením si historika, kiež by sa dostali k slovu aj dnešní statoční a pevní historici ako pán Martin Lacko, pán Vnuk, M.Ďurica, A.Hrnko a im podobní profesionálnosťou a charakterom. Na súčasnosť sa plne vzťahuje vyjadrenie A.Einsteina, že“svet sa uberá cestou ľudskej hlúposti, strachu a chamtivosti“. Čo už k tomu dodať a ako a kde uniknúť z diktátu moci a firiem ťažiacich z ľudského utrpenia? Kto má vieru, má nádej, že v tomto nám pomôže iba Pán Boh. Želám Vám plnosť Božích milostí a nádej na ukončenie tohto mordárstva. Ľudmila Hrehorčáková
Je veľkou stratou pre náš národ, že takí vzácni ľudia ako Dr. Deák odchádzajú príliš skoro. A je smutné, že niet mladých historikov, ktorí by ho nasledovali. Pomenovanie slovenský historik aj po 30 rokoch našej druhej štátnej samostatnosti vyžaduje vysoký morálny kredit, osobnú statočnosť a hlboké odborné vedomosti. A to pre osobnosť Dr. Deáka v plnej miere platí. Česť jeho pamiatke. Nech odpočíva v pokoji.
Vďaka, pán Dr. Lacko, že ste nám pripomenuli tohto vzácneho človeka a jedného z najvýznamnejších slovenských histirikov.
…,, veď sa ony stratia, Slováci ožijú! Vatry / národné/ už sotva vzbĺknu, ale
je dobre občas aspoň pahriebku pokutať, priložiť polienko -/a/ a podúchať.
Si, Martinko, vzácny, ale sa asi z toho netešíš.
A ako sa pred piatimi dňami ukázalo, stratil si bieleho koňa!?
Ukláňam sa pred p. Deákom i pred Tebou, že si naňho nezabudol.