štvrtok, 28 marca, 2024
spot_img
ÚvodNa zamyslenieEurópska komisia ani Rada Európy nepotrebujú ekonomickú vedu

Európska komisia ani Rada Európy nepotrebujú ekonomickú vedu

Už viacero autorov sa pozastavilo nad  spôsobom rozhodovania v EÚ či v RE. Pozrime sa na problém najnovšieho rozhodovania počas summitu očami ekonomickej vedy. Prečo? Pretože z neho vyplynuli vážne ekonomické závery. Ako ich získali? Na báze vedy?

Konkrétne. Na čerpanie financií musia členské štáty predložiť národné plány obnovy a odolnosti; tieto plány sa budú schvaľovať Radou. A tu nastáva zmena – na schválenie stačí kvalifikovaná väčšina; pri 27 členských štátoch to znamená – 15 hlasov. Viem si predstaviť situáciu, že Európska únia rozhodne, že Slovensko má prijať, alebo si pre-rozdeliť 1 000 utečencov, Slovensko to z viac-menej známych dôvodov odmietne, jeden, alebo viacej členských štátov bude avizovať Rade nedodržiavanie zásad  právneho štátu, nie jednomyseľné schválenie, ale už 15 hlasov bude stačiť na uznanie nedodržiavania zásad právneho štátu.

Pre mňa a verím, že aj pre čitateľa, je to zásadný signál ako sa rozhoduje na úrovni EÚ. Bez ekonomickej vedy. Čitateľovi iste bude chvíľu trvať kým zodpovie otázku koľko stojí fľaša a koľko zátka, ak vie, že fľaša a zátka spolu stoja 1,10 eura a fľaša je drahšia ako zátka o 1 euro. Aj na analýzu  interdependencií medzi odvetviami ekonomiky musíme mať metódu. O  to náročnejšia bude tá metóda ak celok má 27 krajín, ako EÚ. Tá sa  dá riešiť iba na báze ekonometrických  modelov;  známa je  najmenej od roku 1954 (ešte som ani nematuroval). Aby čitateľ vedel prečo to hovorím, tak musím mu spomenúť, že Európska hospodárske komisia, ktorej výkonným tajomníkom bol švédsky ekonóm  G. Myrdal, ktorý presadil, aby krajiny EHK využívali na rozhodovanie input/output analýzu. Jej otcom bol známy ruský (americký)  ekonóm V.V. Leontiev. Dostal za ňu Nobelovu cenu. Nemôžem  nespomenúť, že 15. augusta 1969 som  v EHK napísal tzv. interoffice memorandum o vyhodnotení kvality input/output tabuľky Belgicka. Našiel som v nej dve strany A4 chýb. A to vážnych. Stav tabuliek prejednávali Starší ekonomickí poradcovia EHK, odborníci,  a to dvakrát do roka. Prístup na rokovania bol voľný. Členmi starších ekonomických poradcov boli renomovaní ekonómovia. V roku 1969 predsedal rokovaniu poradcov prof. DrSc. J. Habr, významný československý ekonometer. Na rokovaní sa zúčastnil aj V. V. Leontiev a mohol by som opísať ako zahanbil švédskeho ekonóma pri prerokovávaní ich tabuľky. Dôležitejšie je však to, že socialistické krajiny založil RVHP a členmi komisií bol opäť významní ekonómovia. V komisii cien bol členom aj prof. Ing. J. Ferianc, vedúci katedry cien V ŠE v Bratislave.
Spomeniem aj jeho významné dielo Ekonómia času z roku 1983. Napísal: „Platia tie isté  vzťahy  bez ohľadu na to, či ide o pohyb vesmírnych telies. strely, rakety, rýchlosť a zrýchlenie pohybu  molekúl, častíc atómu alebo rýchlosť a zrýchlenie ekonomických procesov“.  Uvedomujú si to predstavitelia EÚ, RE, či poslanci europarlamentu? Prečo nevyužívajú vedu? J. Ferianc bol  predsedom Plánovacej komisie SSR. Navštívil som ho aj ako riaditeľa prognostického ústavu a povedal mi: „dnešné pravdy sú zajtrajšie omyly.“  Prekvapilo ma to. Iste by dokázal vtipne opísať aj to, čo sa deje v EÚ, kde, ako to sledujem už od začiatku vstupe SR do EÚ, nerozhodujú na báze vedy, ekonomickej vedy, jej silných nástrojov. V ČSSR sme na rozhodovanie využili I/O analýzu  pre dve oblasti – české zeme a Slovensko. Model som skonštruoval  a aj ho publikoval ešte v roku 1970. Pre veľkú množinu štátov mám  jeho matematický obraz aj na farebnom obale môjho diela Aj ekonómia je veda. To však žiada hlboké matematické a ekonomické poznatky, dnes ignorované. Treba sa do neho dôkladne zahĺbiť a v praxi reálne využiť. To však nemôžu robiť politickí predstavitelia krajín. To musia robiť odborníci. Sme v 21. storočí a máme k dispozície nevídané možnosti IT technológií, čo je zárukou vedeckého a reálne dosiahnuteľného optimálneho rozhodovania o chode a smerovaní ekonomík 27 krajín;  musí rozhodovať veda a nie nedokonalé predpisy, či zásady, či akási diskusia v noci.

Dnes sme sa „dostali tak ďaleko“, že EÚ a Európska rada zdôrazňuje význam dodržovania zásad právneho štátu! (?). Avšak zásady sú tak široké a všeobecne koncipované, ako sa môže čitateľ presvedčiť, že vlastne odchýlky od toho znovu  navrhne jeden alebo viacero štátov na preskúmanie a vieme, že stačí 15 hlasov na schválenie. Pre mňa to nie je obvyklé. Hlavne preto, že máme viackriteriálne rozhodovanie, vedecké! To by mala vyžadovať EK. Totiž, pri trochu zákernosti,  na hociktorú „právnu zásadu štátu“ – čo bude v rozpore s plánom  EÚ – zastavia  napr. financie, lebo 15 hlasov sa vždy nájde – hlavne ak sa „ušetrené“ financie budú znovu prerozdeľovať – možno medzi 15 členských štátov ktoré hlasovali za uvedenú sankciu.

A záver? Dovolím si pripomenúť, že teória rozhodovania sa stále rozvíja. C. Kahraman napísal dielo, ktorého anglický titul je:  Fuzzy multi-criteria decisiontheory and applications with recent developments. Našiel som , že je citovaný 593 krát. Hlboko rozoberá a prezentuje, odborne, fuzzy multitribute multiobjective  rozhodovanie. 

EÚ musí prijať, akceptovať vedu, jej metódy ekonomického plánovania a rozhodovania (decision  making) a neopierať sa o vedou  nepodložený  subjektivizmusNevyužívaním vedy EÚ môže iba zablúdiť. A pritom už teraz nás čakajú neúprosné rozhodnutia, napr. v bankovníctve, čo si musia v EÚ uvedomiť.

Prof. J. Husár,

Bratislava 22/7/2020

- Podporte nás -

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň