Prof. J. Husár, Bratislava 29/8/2021
Prekvapilo ma, bohužiaľ, neekonomické riešenie penzijného systému, ktoré navrhlo ministerstvo práce. Nemajú poznatky a tak nevedia dať riešenia, ktoré pozná ekonomická veda už veľmi dávno. Spomeniem iba dve diela: 1) J. Lukáš – Úvod do československého sociálního pojištění, Praha 1922 a 2) J. Macek – Základy sociální politiky, Praha 1925. Ale už Rakúsko -Uhorsko malo najlepší systém v Európe.
Čitateľovi si dovolím pripomenúť definíciu sociálnej ochrany môjho učiteľa a ekonomického velikána Prof. R. Brišku. Vo svojom diele z roku 1943 sociálnu politiku definoval takto: „sociálna politika je súhrn opatrení a zariadení určených v záujme spoločnosti a jej jednoty, ktoré majú podporovať spoločenstvo slobody a dôstojnosť pracujúceho obyvateľstva so zlepšením jeho hmotnej situácie“. Veľmi jasná definícia a treba ju aj dnes aplikovať. Prof. Briška sa odvoláva aj na Prof. K. Engliša, ktorý bol dvakrát ministrom financií a raz guvernérom národnej banky. Engliš rozumie pod sociálnou politikou presadenia osobnej a vecnej solidarity v národe. Má také dielo a výrok dnešný minister financií? V roku 1992 sme boli dvaja na konferencii v IIASA v Laxenburgu, kde boli vyhodnotené ako najlepšie systémy sociálnej politiky systém Švédska a systém ČSSR.
Ekonomická veda je veda, ktorá študuje a učí ako funguje ekonomika a teda aj to aký blahobyt sa má poskytnúť jej obyvateľom. Čitateľovi si dovolím aspoň krátko načrtnúť časť zo spomenutého diela Brišku a to časť Ochrana robotníctva. Totiž podľa nar. č. 300/1940 Sl. z. prevádza sociálne poistenie robotnícke Robotnícka sociálne poisťovňa so sídlom v Bratislave. Hneď v úvode je uvedená jej pôsobnosť v 3 bodoch. Orgány poisťovne boli: predseda s poradným sborom , poťažne predsednícka rada; revízna komisia; poisťovacie odbory; a úradovne. Nasleduje podobný opis funkcií. Potom nasleduje materiálna časť nariadenia – teda napr. poistenie zamestnancov pre prípad nemoci, invalidity a staroby. Invalidné a starobné poistenie bolo rozdelené do 6 tried. Boli požadované mzdové záznamy. Nariadenie hovorí: Zamestnávatelia sú povinní (para. 14) viesť záznamy, ktorých je treba, aby boli vyšetrené mzdy jednotlivých poistencov a uchovať ich aspoň po dobu 3 rokov. Nasleduje časť Poistné dávky nemocenského poistenia. Potom sú uvedené dávky poistenia invalidného a starobného. Robotnícka poisťovňa je povinná poskytnúť: a) dôchodok invalidný a starobný, b) dôchodok vdovský a vdovecká, c) dôchodok sirotský, d) výbavné, e) odbytné. Už som spomenul, že nariadenie malo 14 strán a tak ho nie je možné v mojom príspevku dopodrobna uviesť a rozobrať. Ale ešte zacitujem z časti o štátnych príspevkoch. Štátny príspevok činí u provízie invalidnej (starobnej) Ks 500.-; u provízie vdovskej Ks 250.-; u provízie polosiroty Ks 100.- a u provízie celej siroty Ks 200.-. Spomeniem ešte aj to, že nariadenie má riešený aj vážny bytový problém a to v časti Bytový problém robotnícky. Už z toho krátkeho opisu má, iste, čitateľ základnú predstavu, aký bol sociálny systém v rokoch, keď o ňom písal môj učiteľ.
Nemôžem nezvýrazniť fakt, že súčasná vláda a ich úradníctvo musí poznať naše vlastné praktické skúsenosti a len na základe podrobného preštudovania príslušných faktov, teda riešení problémov sociálnej ochrany, odporúčať nápravu chýb, ba priam zlepšenie systému ochrany. Riešenie problémov sociálnej ochrany sa musí riešiť a opierať o vedeckú ekonomickú a ekonometrickú (teória pravdepodobnosti) teóriu a jej aplikáciu v konkrétnych dnešných historických podmienkach. Jej účinnosť je priamo úmerná schopnosti zosúladiť oboje – vedeckú teóriu a konkrétne podmienky – a utvoriť priestor pre to, aby sa realizovala aj tvorivosť súčasných ekonómov, a to či už na fakultách a či v hospodárskej praxi.
Veda nie je ľahostajná k ekonomickým faktom, skúma ich, vysvetľuje ich a aplikuje, čo je podmienené hlavne ľuďmi z praxe. Nielen vedec, ale aj minister musí mať vždy pocit, že vykonal všetko, aby realizoval svoju osobnú zodpovednosť za vec, ba aj za dielo, ktoré vytvorili vedci a to v prospech celej spoločnosti. V mojom publikovanom článku som širšie vymedzil teoretické kontúry, vnútornú obsahovú náplň problémov sociálnej ochrany a to predovšetkým na báze najnovších poznatkov ekonomických a ekonometrických vied. Vláda dnes môže rozhodovať a to efektívne iba pomocou optimalizačných metód. V mojej práci o sociálnych výdavkoch som opísal podstatu v grafickom modeli finančných tokov, ktoré máme v ekonomike, ktorý je nižšie.
Čitateľ by si mal všimnúť obdĺžnik vláda. Vidí, že prítokom do neho sú príspevky na sociálne poistenie a odtokom sú transferové platby, ktoré, ako vidíme, zvyšujú hodnotu príjmov domácností, ktoré pochádzajú nielen z výroby. Čitateľ sa môže do grafu zahĺbiť a dôkladnejšie sa zoznámiť s množstvom ekonomických tokov. Avšak rozhodujúca je „hrúbka“ tých tokov, ktorú práve treba optimalizovať. Optimalizácia teda žiada celú obsahovú bohatosť vzťahov, súvislostí, javov spoločenského ekonomického vývoja a života krajiny. Tak totiž funguje ekonomika.
Tento graf som dokončil aj s pomocou môjho doktoranda. V porozumení tohto komplexu vzťahov čitateľ pochopil hlboký zmysel Briškovej definície. Je to významný poznatok a musí ho ovládať každý člen vlády. Iba vtedy vie čo treba v ekonomike urobiť. Iste nie presadzovať, že zarábajúce deti majú prispievať na penziu rodičom. Typický ekonomický nezmysel, neznalosť problému. Tento môj graf bol základom konštrukcie modelu, v ktorom som maximalizoval mzdy pracovníkov a získal hodnoty všetkých uvedených finančných tokov ekonomiky. To je požiadavka doby, 21. storočia, a naša vláda musí zabezpečiť také fungovanie ekonomiky, ktorá vyplynie z riešenia modelu. Tento komplexný pohľad chýba nášmu ministerstvu. Totiž po roku 1993 som nedostal od ministerstva práce, kto určil a ako zdôvodnil číselné hodnoty v tejto tabuľke (prečo fixné čísla?):
Záver. Systém ochrany ekonomická veda vyriešila dávno. Postupne sa zdokonaľoval. Ekonomické vedy nám dávajú metódy pre ekonomické rozhodovanie, aj metódy pre analýzu interdependencií a nakoniec aj metódy zistenia všeobecnej ekonomickej rovnováhy v ekonomike. A tejto požiadavke musia vyhovovať riešenia problémov sociálnej ochrany, sociálnej politiky. Predovšetkým ekonomické fakulty musia požadovať, aby vláda nerobila rozhodnutia bez ekonomických poznatkov. ELA, Európska autorita práce, nám nedá vedecké riešenie. Ako zakončiť? Neznalosť ekonomickej vedy neospravedlňuje. Deti nemajú čo prispievať na penzie rodičom! Také riešenie navrhuje vláda neodborníkov, neznalcov ekonomických vied.
