Prof. J. Husár, Bratislava 11/4/2021
Nadpis si vynútili aktivity Matoviča. Verím, že čitateľ v posledných dňoch čítal v novinách tvrdenie, že merania naznačujú novú fyziku. Totiž vedci objavili silný dôkaz o existencii dosiaľ neznámych častíc, či sily. Čo sa stalo? Existenciu častíc naznačujú jedny z najdetailnejších meraní správania sa nestabilných elementárnych častíc. Naznačujú nestabilné aktivity ministra financií novú ekonómiu?
Aby čitateľ porozumel, prečo som to napísal a čo chcem tvrdiť, musím sa vrátiť v čase. Totiž slovenskí ekonómovia už v rokoch 1960-69 riešili aj problém merania ekonomických veličín, aj problém nestability ekonomického systému. Už som viackrát písal, že po roku 1989 sa podniky a vláda nesprávali tak, ako predpovedá súčasná ekonomická veda, teória. Súčasnou nerozumiem dnešnú teóriu, tá neexistuje, lebo to nie je ucelená sústava poznatkov. Myslím tú, ktorá stojí na pleciach ekonomických velikánov, Keynesa, Marxa, či Stiglica.
Aj v ekonómii má veľký význam meranie, teda konštatovanie číselných faktov o ekonomike. Tiež jej ide o precíznosť a objektívnosť. Čitateľ iste vie že veľkou prednosťou merania je, že umožňuje použitie kolosálnych prostriedkov matematiky. Fyzik keď odmeria rýchlosť a čas, potom obyčajným násobením dostane, získa veľkosť dráhy. Teda význam merania je v tom, že nám umožňuje maximálne precízne , konkrétne a objektívne určenie faktov a získané výsledky nám umožňujú získať nový poznatok, a to vďaka matematike. Práve jej zásluhou (preto) sa aj ekonómia môže radiť medzi exaktné vedy, a môže získať nové poznatky a to ex ante, čo nižšie ukážem. Ex post je každý múdry.
Predtým ako rozoberiem problém s Matovičom, musím napísať, že u nás v súčasnej dobe, v 21. storočí naša ekonomická veda má ozaj základné problémy – zanedbáva sa vedecká tvorba pojmov, nerozlišuje sa pojem a termín, nerozlišujú sa jasné a nejasné pojmy, neakceptuje sa to, čo žiada logika a to akceptovať definície pojmov, a nehovoriac o problémoch klasifikácie pojmov, ktoré priam porušujú vrcholoví predstavitelia vlády. O logických chybách ani nehovorím.
Poďme však k problému neadekvátnych zásahov politikov do fungovania ekonomiky, čo dokazujú Matovičove zásahy. Nositeľ Nobelovej ceny V.V. Leontiev nám zanechal bázický poznatok, obraz o ekonomike, a to práve prostredníctvom čísel. Väzby a spojitosti, prepojenia vstupov a výstupov ekonomiky nám zanechal v podobe tejto tabuľky:
Prosím čitateľa, aby si dobre všimol názvy riadkov a stĺpcov v uvedenej tabuľke. Hoc je malá (reálna môže mať 1000 odvetví), iste tam našiel všetko o čom sa denne hovorí v TV, či v tlači. Vidí, že poľnohospodárstvo vyrobilo output (výstup) vo výške 400 jednotiek. Vidí aj jeho rozdelenie – farebne sú označené hodnoty medzispotreby podľa odvetví a zvyšok ide do finálnej spotreby (spotreba obyvateľstva, vlády, investícií, export a import) vo výške 160 jednotiek. V dolnej časti tabuľky som uviedol potreby pracovníkov podľa profesií (p1,….,p7), teda čitateľ má jasný obraz o ekonomike. Čo sa stane, ak sa obyvateľstvo rozhodne nakúpiť v odvetví 2 nie 300 ale 301 jednotiek?
Matovič (finálna spotreba vlády) sa rozhodol použiť lietadlo, letecký benzín, ale aj pilota a tlmočníka. Na to nám odpovie matematika, model. Obyčajné násobenie, ale maticové. V. Leontiev odvodil vzťah X = (I – A)-1Y, z ktorého vidieť prepojenie konečnej, finálnej spotreby tovarov a služieb (Y) a výroby tovarov a služieb (X). Outputy (výroba) odvetví už nebudú 400, 400 a 100. Ale ani potreba práce už nebude taká ako je uvedené v spodnej časti leontievovskej tabuľky. Nebudem ich robiť. Iba som ukázal koľko zmien treba v ekonomike čakať, ex ante. A je to práve táto tabuľka a fungovanie ekonomiky, ktorá má ministra financií zaujímať. Totiž objednávka vakcín zasiahla do nášho importu, teda do obchodnej bilancie. Ale nie iba do obchodnej bilancie, aj do platobnej bilancie. A podľa požiadaviek Eurostatu uvedená tabuľka sa má za krajinu zostavovať štvrťročne, čiže by sme hneď videli, aká zmena v 2. štvrťroku 2021 bude oproti prvému štvrťroku 2021 (neboli zásahy Matoviča). A ešte dodávam, že teória nás učí, že X môžeme aj optimalizovať (čo sú náročnejšie výpočty).
Ozaj by si to mala vláda uvedomiť a zabezpečiť optimálne fungovanie ekonomiky. To nie je nepredstúpiť pred novinárov, to je predovšetkým presvedčenie občanov, že ozaj koná v ich záujme a optimálne. To nie je o tom, čo povie minister zahraničných vecí, či, že SMER predbehol OĽANO. To je o optimalizácii štátneho rozpočtu, obchodnej bilancie a aj platobnej bilancie; veľa súvislostí, je to o tom „čo povie ekonomika“. To je aj o Spišských Michaľanoch, aby neboli iba prekladiskom. A ak je od vypočítanej vedeckej predpovedi v reálnom hospodárstve odchýlka (aj preto, že máme väčšiu spotreba ocele či elektriny na 1 euro produkcie odvetvia, a máme aj korupciu, či iné), vláda musí zasiahnuť, lebo to naznačuje, že v ekonomike je nežiadúca neznáma sila (či známa?).
Matematický model teda jasne naznačuje, že nemáme ale mali by sme mať niečo v moci, inak sa ekonomika tacká. To je obrovská hodnota modelovania, využitia precíznosti ekonomických poznatkov. Ak vrtuľník Ingenuity na Marse vydržal, to znamená že prírodovedecké a technické vedy dosiahli vysoký stupeň ľudského poznania, zasahovania. Prečo to nerobia ministerstvo financií a NBS a nezasahujú objektívne do ekonomiky?
Na záver si dovolím napísať, že leontievovská tabuľka a príslušná matematika je doteraz najlepší nástroj, ktorý nám dovolí chápať ekonomický svet okolo nás. Ona nám môže naznačiť, že odvetvia, či iné jednotky sa správajú zvláštne. Môžeme zistiť, že určitá ekonomická aktivita, sila (spotreba elektriny na jednotku poľnohospodárskej produkcie, spotreba plynu na jednotku strojárskej produkcie,….,korupcia) je o niečo väčší, než predpokladá teória. Teda aj to či merania sú presné.
Psychosomatika je náuka o vzájomnom pôsobení duševných a telesných procesov pri vzniku alebo liečení chorôb. Liečme aj „ekonomické choroby“. Aj ekonómia pozná objektívnosť a precíznosť, teda meranie.
Predovšetkým vláda to musí rešpektovať. Vláda je tu pre ľudí a nie ľudia pre vládu. Aj ľudia vedia. Bude sa nová vláda spoliehať na merania a údaje? Musíme sa ohradiť proti niečomu čo odporuje vede.
